Ak človek žije 120 rokov, načo mu je 500 burizónov?

  • SumoMe

burizóny„Za každý vyfarbený obrázok získate jeden burizón, no a jeden burizón je obživa na celý rok. Najstarší človek na svete má okolo 120 rokov. Koľko burizónov by potreboval, aby prežil tých stodvadsať rokov?“ „Tak päťdesiat? Vlastne nie, stodvadsať!“ opravil sa malý prváčik. 😉 „A stodvadsať burizónov je približne táto plná hrsť,“ dokončil som a otrčil smerom k nim ruku. „Ak budete mať dosť na celý život, pokojne si môžete spraviť pauzu a počas nej vydýchnuť, alebo môžete pomôcť niekomu, kto má málo, alebo sa najedzte, alebo sa zahrajte, skrátka, nemusíte celú hodinu len vyfarbovať…“ Ešte som dodal, že keď zapískam, bude to signál, že ubehol ďalší rok a majú zjesť jeden burizón. Všetko jasné, šupito presto na hru. 😉

burizóny

Decká sa pustili do vyfarbovania a akonáhle niekto vyfarbil, prišiel ku mne. Ja som vzal od neho obrázok a zahúkal som na Jožka (kamaráta, ktorý mi prišiel pomôcť). Prečo som zahúkal, to vlastne netuším, lebo by stačilo mu iba zakričať, že posielam adepta na burizón. 😉 Každopádne, malý prďolák už aj smeroval k Jožkovi, kde dostal burizón a tiež nový obrázok na vymaľovávanie. Všetko v pokľudnej atmosfére.

burizóny

burizóny

Ozval sa hvizd. „Ubehol rooooook,“ kričím, decká si bleskovo vložia do úst jeden burizón a vzápätí už zasa vymaľovávajú.

burizóny

burizóny

„Zlepšila sa ekonomická situácia, za každý obrázok dostanete dva burizóny!“ kričím a decká na informáciu reagujú zrýchlením kreslenia. „Kedykoľvek, keď usúdite, že máte dosť, môžete prestať,“ vravím im, ale nik ma nepočúva.

burizóny

„Získali ste skúsenosti, zlepšili ste sa v práci, za jeden obrázok dostanete tri burizóny!“ V triede to očividne ožilo a tempo vyfarbovania stúplo. Lukáško sa rozhodol, že má dosť a vytiahol si desiatu, že sa v kľude naje. Obdivne som naňho pozrel a rozhodol sa vytiahnuť ťažší kaliber… „Ropaaaaaaaa,“ kričím, „za jeden obrázok päť burizónov!“ A prďoláci… uf, ako včeličky. Aj Lukáško teraz odložil desiatu a pustil sa opäť do práce. Niekoľkokrát ich vyzývam, že sa dá prestať, až budú mať dosť… „Ja nikdy neprestanem,“ dostane sa mi odpovede, ale v tom chvate vám ani neviem povedať, od koho to bolo.

burizóny

Zahvízdal som a zakričal: „Ubehol rooooook,“ všetci len rýchlo a mechanicky vložili do úst burizón a makali ďalej.

„Stal sa zázrak, teraz sa krajine začalo tak dariť, že už dostávate za obrázok hrsť burizónov,“ sotva som dopovedal, strhla sa trma vrma a trieda pripomínala veľké mravenisko…

Hodina pomaly končila (aj burizóny sa míňali, aj keď musím povedať, že tie sa míňali rýchlo 😉 ) Pár deciek, keď videlo, že už nie sú, urobilo si konečne pauzu i keď priznajme si, vlastne hlavne preto, že už nebolo veľmi o čo bojovať. 😉 Zavolal som decká, aby sme si posadali na koberec. Chvíľu sme sa bavili o tom, prečo len jeden z nich dokázal prerušiť tú honbu za burizónmi, keď bolo jasné, že už po krátkom čase mali dosť burizónov na „celý život“ a čo vlastne plánujú robiť s nahromadeným „majetkom“, ak reálne nepoužijú ani tretinu…

burizóny

A nakoniec… „Není nutno, není nutno… chceš li trap se, že ti v kapse, zlaté mince nechřestí, nemít žádné kamarády tomu já říkám neštěstí…“

burizóny

Viem, viem, od hľadača pokladov čakáte viac, než len zaujímavý nápad, ako viesť hodinu… popravde, zase som raz čosi našiel. 🙂 Poklaaaaaaad! A nie jeden. 🙂

Poklad prvý

Začnem Oliverom… môj kamarát Jožko, ktorý mi prišiel pomôcť, má mentálny hendikep, preto mu občas niektoré veci idú ťažšie a pomalšie. Spomínal som, že decká pridávali na intenzite a nastal moment, keď bol nápor neúnosný a Jožko už temer nestíhal vydávať burizóny + nevyfarbené obrázky a bolo zjavné, že už nevládze… Oliver, ktorý sa práve dostal na rad, hovorí: „Jožko, pokojne si vydýchni, ja počkám!“ V tej chvíli, ako by všetko naokolo zastalo… poklad prvý: Oliverova empatia a záujem o druhých, ohľaduplnosť aj za cenu straty zopár burizónov…

Poklad druhý

Ďalej tu je Lukáško… ten chlapec, čo dokázal v čase rastúcej „burizónovej horúčky“ aspoň na chvíľu povedať dosť. Niečo, čo nedokážu mnohí dospelí, dokázalo šesťročné dieťa… WAW… poklad druhý: Lukáškova múdrosť a schopnosť povedať si dosť…

Poklad tretí

V jednom momente tu bola situácia, že sa komusi rozsypali burizóny po zemi. Oskar, Dáška a pár ďalších detí priskočili a pomohli nešťastníkovi, ktorému sa burizóny vysypali, pozbierať ich… poklad tretí: Oskarova a Dáškina  nezištná pomoc kamarátovi v núdzi…

Nuž, moji milí, dnes veľmi ťažká téma. Mnohí z nás sa ženú životom ako blázni a keď príde príležitosť zarobiť viac, chceme viac, niekedy už nemáme čas na rodinu, na priateľov, na koníčky, na …seba… ale my neprestávame… až kým jedného dňa nezistíme, že je koniec… Tak o tom som dnes chcel s deckami hovoriť… Áno, máte pravdu, asi je len malá šanca, že som im to ukázal dostatočne názorne, aby pochopili, ale tak keď nič iné, aspoň som to skúsil. 😉

Adios a dovidenia zase nabudúce!

V Králikárni 🙂

s úctou
Dávid Králik – Hľadač pokladov v škole Felix

Autor: Dávid Králik

PS: Pôvodne som mal v pláne dva alternatívne (omnoho názornejšie) scenáre. Prvý, navlas rovnaký, ako ten, ktorý prebehol, len teda s tým rozdielom, že by som hru s burizónmi zakončil tým, že každému prďolákovi nechám len 120 burizónov a zvyšné mu vezmem a so slovami, „Aj tak nie je šanca, že by si to použil“, by som ten zvyšok zjedol. Druhý, že by som počas tej hodiny 120 krát zahvízdal a na konci už by som nič nerátal, len im zobral všetko, čo počas hodiny nezjedli so slovami: „Už to nepotrebuješ, hra skončila“ 🙂 ale napokon som ostal len s pokecom… predsa len to bola ich úplne prvá Králikáreň v živote a usúdil som, že ju nechcem končiť s plačom. 😉

PPS: „Nie je pravda, že máme málo času, len ho veľa strácame. Bol nám daný dosť dlhý život, ktorý by bohato stačil aj na vykonanie tých najväčších činov, keby bol dobre využitý… Nedostávame krátky život, ale sami si ho skracujeme, nie sme teda chudobní, ale márnotratní…“ Lucius Annaeus Seneca

Tento obsah bol zaradený v Čo na to teta školníčka a označkovaný ako , , , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Jedna odpoveď na Ak človek žije 120 rokov, načo mu je 500 burizónov?

  1. Ľuboš Mego povedal:

    Prďoláci si mohli naplno užiť negatívne účinky porovnávania. Tak.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *