Aktivity nič moc, ale tie poklady!

sovy…Trochu „Owlingu“, vymyslieť si vlastnú rozprávku, kresbu sovy, anglinu, reklamu, vtip, slovnú úlohu… skrátka kopec vecí na jedinú tému „Sovičky“. 🙂

Najskôr sme trošku owlovali. Netuším, prečo to ľudia robia, ale na internete nájdete kopec šialených záberov, kde všade ľudia vyskúšali owling. Pre nás to bolo tak trošku rozohriatie a úvod do témy „Sovičky“. 😉

Poklady

Poklady

Prečítal som deckám rozprávku o Sove, ktorá pomohla princeznej Kristínke.

Poklady

„A teraz si skúsme každý vymyslieť vlastnú rozprávku.“ Ani vám nemusí hovoriť, že niektoré boli úplne originálne… tak napríklad vám išiel raz lesom jeden medveď. Ako tak šiel popod stromy, ozvala sa sova: „Ja ťa zjem“. Zletela dole a … Na druháka skvelý výkon, čo poviete? 🙂

Poklady

Nastal čas prezentovať. Dohodli sme sa, že budeme aktívne počúvať, prezentujúceho nevyrušovať, predsa len je to prejavom úcty…

Poklady

Poklad prvý

Prezentovali sme asi v desaťčlenných skupinkách rozprávky, ktoré sme vymysleli. Keď prezentoval Tomino, Maťo mu do prezentácie niekoľkokrát slovne skočil a vyrušil ho. O chvíľu neskôr, keď mal ísť prezentovať Maťo, Tomino vraví: „Teraz by som mal vyrušovať ja teba.“ Nastalo ticho, decká na mňa pozerali a ja som chvíľu nevedel, čo povedať. Potom mi to došlo… tu žiadne pedagogické múdrosti nepomôžu, hádam skúsim autentickosť… „Myslím, že máš pravdu. To čo hovoríš, dáva zmysel. Ublížil ti a logicky by si mu mal teraz oplatiť rovnakou mincou. Hm, ale napadá mi, že by to bol neuveriteľne veľký čin, keby si to nespravil. Keby si ho nechal odprezentovať a ani raz do toho nevstúpil…“ Maťo začal prezentovať. V triede bolo hrobové ticho. Keď skončil, poďakoval som a potom som sa otočil k Tominovi. „To, čo si dnes dokázal, nedokážu mnohí dospelí… Tomino, klobúk dole. Až budem toto rozprávať Marte (to je ich pani učiteľka, ktorá bola v ten deň na školení), možno si aj cvrkne od radosti!“ Dodal som a všetci sme sa zasmiali.

Poklad druhý

Matúško nezvykne obsedieť. Nebolo teda nijakým prekvapením, že už pri prvom prezentujúcom začal vystrájať. Keď skončila prvá prezentácia, chcel ísť prezentovať aj on. Navrhol som mu, nech skúsi aspoň jednu prezentáciu vydržať pozorne počúvať a potom môže odprezentovať. Hneď ďalšiu vydržal. Pochválil som ho, že je super, že vydržal tú jednu prezentáciu nevyrušiť. Dal som mu slovo. Odprezentoval. Nasledovali ešte ďalší šiesti. Pred každou prezentáciou som sa ho spýtal, či skúsime ešte jednu vydržať. Vydržal. Do tretice ešte jednu? Vydržal. Nebudem vás napínať, vydržal všetky až do konca a ja som si spomenul na príbeh o mamutovi. Zjesť mamuta je nepredstaviteľné. Ale jesť postupne steaky sa celkom dá.

Poklad tretí

Skončili prezentácie, inak musím povedať, že až na malé výnimky, prebehli bez vyrušovania prezentujúcich. Chystali sme sa na posledné sovie preteky a sovie zaklínadlo, keď Liborko vzal veľkú loptu a hodil ju do domčeka. Ten sa rozpadol a chalani, ktorí ho stavali sa veľmi hnevali. Liborko po chvíli prišiel za mnou a s plačom šepkal. „Mne je to tak veľmi ľúto. Ja som nechcel…“ „Tak sa k tomu postav ako chlap, choď za chalanmi a povedz im to.“ V zápätí už Liborko stál pred chalanmi, ktorí opravovali rozbitý domček a zopakoval to, čo vravel aj mne. Povedal to tak smutne, že sa mi normálne chcelo revať.

Poklad štvrtý

O malú chvíľu prišiel Maťo (iný Maťo ako ten z prvej etudy 😉 ). Postavil sa pred Liborka, vystrel ruku a povedal, že mu už odpustili a že vidí, ako mu je to ľúto a že to bolo pekné, že sa im prišiel ospravedlniť…

Dnes som objavil 4 veľké poklady…

  1. U Tomina, schopnosť neodplatiť sa za zlé zlým…
  2. U Matúška, schopnosť malými krokmi prekonať svoje predispozície a slabosti…
  3. U Liborka, schopnosť prejaviť úprimnú ľútosť, priznať si chybu a ospravedlniť sa, ak niekomu ublížim…
  4. A u Maťa, schopnosť, nežiť „dnes“ v hneve kvôli veciam, ktoré sa stali „včera“ a nedajú sa vrátiť späť… no skrátka prijať ospravedlnenie a ísť ďalej…

 

Máte pravdu, z pôvodného veľkého plánu som nestihol spraviť ani desatinu a aktivita vypočuť si rozprávku, následne vymyslieť a napísať si svoju vlastnú a pridať ilustráciu, nie je ničím výnimočná… ale mne sa aj tak veľmi páčilo. 🙂

…napokon, úloha hľadača pokladov nie je predvádzať sa a hviezdiť, ale nechať zažiariť iných… a to sa nám v piatok spoločne s deckami podarilo…

 

Adios priatelia a dovidenia v ďalšej Králikárni. 🙂

s úctou
Dávid Králik – Hľadač pokladov v škole Felix

Ilustračný obrázok: pixabay.com

Autor: Dávid Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v Čo na to teta školníčka a označkovaný ako , . Zálohujte si trvalý odkaz.

2 odpovede na Aktivity nič moc, ale tie poklady!

  1. KD povedal:

    Ahoj Dávid,

    ďakujem, že si opäť po dlhom čase (pre mňa) súčasťou Félixa, lebo si bol jedným z kľúčových dôvodom, prečo je Sophie tam. Snažím sa tešiť z maličkostí, a toto je jedna z nich, lebo čas kumuluje dôvody nespokojnosti…

    Som náročný partner, zamestnávateľ, rodič i klient. Som zvyknutá najskôr dať, potom brať. Rovnako rešpektujem dohody, ku ktorým som sa zaviazala – s deťmi i dospelými, a preto to očakávam aj od ostatných.

    Ty tiež hovoríš, ak chce mať učiteľ v triede poriadok, mal by si stáť za slovom a nemeniť svoje rozhodnutia. Ty si nám pred viac ako rokom tiež niečo sľúbil, preto verím, že dôjde ku skutkom a naplneniu tvojich sľubov. Si v mnohom výnimočný pedagóg, a preto ocením, keď aj Felixáci budú mať z teba viac, oveľa viac ako doposiaľ. Bez systematického mentoringu, koučingu a ďalšieho vzdelávanie nemajú šancu… ani tí výnimoční pedagógovia…

    Preto ocením, keď budeš aktívnou súčasťou Félixa, ale viac ako deti ťa potrebujú pedagógovia, ktorí sú každodennou súčasťou našich detí. Žiadna inštitúcia, ani škola, nemôže fungovať bez manažéra, kouča, mentora…. ani Félix!

    Preto ak chcete naplniť svoju víziu, poslanie a ciele Félixa, chce to priložiť ruku k dielu, tvoju ruku, tvoj čas, teba…

    verím, že od sľubov dôjde k činom 😉
    kd

    • Dávid Králik povedal:

      Ahoj,

      viem, ze si narocna, pamatam si od prveho stretnutia s rodicmi debatu ohladne anglictiny 🙂

      Za seba mozem povedat len tolko..robim, co mozem, len je to fakt narocne, 24 hodin je malo… prave chystam podklady na zajtrajsiu velmi dolezitu poradu v LEAF a par hodin prace este stale predo mnou, cili spanok zase raz nula bodov 🙂

      Pred rokom som slubil, ze budem hladat poklady vo vasich detoch a o to sa snazim-v piatok som nasiel 4 naozaj velke a ver mi, ze som mal v niektorych momentoch skutocne zimomriavky :). Ked sme predstavovali pred rokom fungovanie skoly, hovorili sme, ze tam budem raz mesacne robit kralikaren a o to sa snazim (aj ked priznavam, ze sa to nie vsetky mesiace vydarilo). S pani ucitelkami sa tiez z casu na cas stretnem mimo skoly a bavime sa o hodinach a detoch a vsetkom moznom (asi by som to nazval koucing, ak by som bol koucom, ale to nie som ;).

      Nech je ako chce, dakujem za feedback, ten je na nezaplatenie, nuti cloveka prehodnotit a zamysliet sa, co by mohol spravit inak, kazdopadne myslim, ze okrem slov su aj ciny (aspon tie, ktore stiham vykonat 😉

      Velka vdaka za doveru i feedback a pozdravujem Sophie 🙂

      Ps: Ked som bol minuly vikend na adaptacnej vikendovke a videl som tam ukazkove hodiny nasich uciteliek, vobec si netrufnem tvrdit, ze som od nich lepsi (ba priam by som prisahal, ze ani nahodou..mozno prave preto, ze sa neustale vzdelavaju a hladaju, ako by veci v skole mohli robit lepsie 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *