Ale ako sa stať lepším učiteľom?!?

SupermanTo je jednoduché… Stačí sa stať lepším vodičom, surfistom a manželom a máte to v suchu!

Ako sa stať lepším surfistom?

Prvý krok je naučiť sa techniku surfovania a neustále ju vylepšovať na základe vlastných empirických poznatkov, či rád iných surfistov. Naučiť sa využívať silu vetra, učiť sa reagovať na rozličné vlny a nebáť sa, ak príde väčšia vlna. Nebáť sa skúšať nové vody a učiť sa v nich novým fintám a trikom, doslova po nich bažiť. Byť hladný po poznaní neznámeho, užívať si surfovanie, mať ho rád.

Ako sa stať lepším vodičom?

Stačí veľa jazdiť, aby sa niektoré bežné úkony zautomatizovali a umožnili tak byť pohotovejší, pohodovejší a spoľahlivejší. Treba dodržiavať pravidlá cestnej premávky, aj keď nie sú nablízku policajti, byť dôsledný. Byť dobre pripravený na cestu, byť ohľaduplný voči ostatným účastníkom cestnej premávky, spoznať limity svojho auta a neprekračovať ich.

Ako sa stať lepším manželom*?

Chce to viac počúvať a menej radiť konkrétne riešenia. Byť pozorný a partnera pozitívne prekvapovať. Buďte trpezliví, obrusujte svoje hrany, snažte sa byť ochotný a nápomocný. Lebo byť veselý + byť smutný + byť zraniteľný = byť autentický. Stačí byť ochotný priznať si chybu a následne sa snažiť o zmenu. Prejavovať partnerovi úctu a skutočne ho milovať.

Ako sa stať lepším učiteľom?

To je jednoduché… Stačí sa stať lepším vodičom, surfistom a manželom a máte to v suchu. A možno len postačí vyššie popísané námety pre surfistov, vodičov a manželov analogicky uplatniť v tej najťažšej a najkrajšej práci na svete…

Ilustračný obrázok: flickr.com

Autor: Dávid Králik


*Pozn.autora: Priznávam, ešte mám, čo robiť…

Share
Tento obsah bol zaradený v Čo na to teta školníčka a označkovaný ako . Zálohujte si trvalý odkaz.

3 odpovede na Ale ako sa stať lepším učiteľom?!?

  1. Je to naozaj veľmi jednoduché. povedal:

    Učitelia, kedysi uznávaná elita, dnes takmer menej ako bežný človek, iného povolania. Sám som totiž neraz svedkom, ak nie priamym účastníkom, verejného zosmiešňovania, ponižovania, či nerešpektovania učiteľského remesla.

    Sedím si na stoličke čakajúc na hodinu, celá trieda striehne na učiteľa, každý svojim spôsobom. Jeden spolužiak behá od miesta k miestu a na poslednú chvíľu zháňa domácu úlohu:“ Len si ju skontrolujem,“ hovorí. Ďalšia skupinka žiakov sedí na stoloch a rozprávajú si príbehy o tom, ako celý víkend prežili spolu a že už vari taký dokonalý víkend ani nebude. Z kontextu nie je jasné, kto s kým bol a čo vlastne robili, ale asi nie som jediný, kto si nie je istý faktami. Otvárajú sa dvere a s päť minútovým meškaním do triedy vchádza nepokojný učiteľ, ospravedlňujúc sa, že ešte nám musel dokončiť poznámky, aby sme toho doma nemali veľa.

    Na päť minút sa všetci upokojíme, učiteľ si zapíše nejaké veci, aby ho v budúcnosti náhodou nevyhodili za neplnenie si povinností a hodina sa môže začať. No, hodina nie je správny výraz, keďže do zvonenia ostáva tridsaťpäť minút. Učiteľ sa i napriek meškaniu snaží všetko stihnúť, vydáva zo seba maximum, div že vôbec dýcha, slintá ako besný, len aby nám dal to, o čo nás ukrátil. Krieda práši na všetky strany, mieša sa z učiteľským potom, mnohým by z toho tuhla krv v žilách.

    Zatiaľ čo pred katedrou a tabuľou šaškuje učiteľ, celá trieda si robí svoje veci. Niktoo na s hlavou na stole dreieme, iní pije a podaktorí aj jedia. Niekto si kreslí, iní ťukajú do smartfónov, ktoré sú viac smart ako oni. Podaktorí aj potichúčky telefonujú. Frekvencia vulgarizmov a hlasitosti hlasov pomaličky stúpa na číslo bežného rozhovoru. Zavše niekto vstane a vyjde z učebne. Vraj na WC, všetci vieme, že telefonovať. Všetko je po chvíľke tak, ako pred začiatkom vyučovania. Učiteľ sa pozastaví, skríkne aby bolo ticho a pokračuje v životnom výkone. Jeho výkrik sa stratí v hluku dave, nič sa nemení. Nikoho nič nezaujíma.

    V minulosti by to takto určite nebolo, no dnes je toto bežný pohľad na takmer každú vyučovaciu hodinu. Učiteľ už dávno nie je autoritou, ktorej stačil jeden vražedný pohľad, a trieda od strachu zo seba vypustila všetko, čo dovtedy skrývala. A ak nie, tak bum po prstoch, ba niekedy sa ušlo aj iným častiam tela, len aby si žiak uvedomil, s kým má to dočinenia.

    Dnes toto všetko chýba. Autorita akurát tak parkuje pred školou. Po rešpekte bažia namyslení žiaci, ktorým nikdy nie je dosť. Pokora a trpezlivosť sú dávno zabudnuté pojmy, a i keď to nemám doložené, istotne sa pomaly vytratia aj zo slovníkov zastaraných a ľuďom cudzích slov. Učiteľ je takmer nikto. V spoločnosti sa na neho hľadí ako na niekoho, čo vlastne nič nerobí. Všetci mu závidia veľa dovolenky a prázdnin. Učiteľská robota je považovaná za niečo ľahké a pomaly vari aj nepotrebné. A s takýmto statusom musí tu u nás žiť nespočetné množstvo ľudí, pretože veru, učiteľom vážne o chvíľu môže byť hocikto.

    Ponúknuť riešenie sa neodvážim, pretože sám som prototypom dnešného žiaka, ktorý sa mnohokrát s učiteľmi baví, akoby som s nimi pásol husi, i keď nemám ani poňatia, ako sa taká hus pasie. Obávam sa aj, že mnohí by mali problém rozoznať hus od kačky, no aj tu by bol vinníkom kto iný, ako učiteľ. A predsa aspoň vyzvem rodičov, nech konečne nebránia svoje nevinné detičky, ktoré za svoju hlúposť nemôžu a nech sa konečne postavia na stranu učiteľa. Ak sa nedosiahne ani toto, nie je možné, aby škola fungovala správnym spôsobom.

    Je to všetko v poriadku. Však ide o školu, ktoré je bližšie žiakom. Podľa vzoru králik.

  2. iva povedal:

    článok je pekný, a komentár k nemu je.. fantastický (chvíľami desivý)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *