Banalita na stredu

Katovická hora ((Južné Čechy))Prechádzali sme autom ráno cez Pezinok. Tesne pred výjazdom z Pezinka smerom na Bratislavu, stáli napravo (na vedľajšej ceste) dve autá. Signalizovali, že chcú odbočiť doľava. Zastal som a naznačil obom autám, ktoré chceli z vedľajšej cesty odbočiť na hlavnú, aby prešli. „Ocko, prečo si ich púšťal, veď sa ponáhľame,“ zahlásila Viki temer vyčítavo.

„No, to je jednoduché. Predstavil som si, že by sme boli na tej vedľajšej ceste my. Pozrel by som napravo, tam dlhočizný rad áut. Pozrel by som naľavo, tam tiež. Myslím, že by som chcel, aby nás niekto takto pustil a my by sme tam nemuseli hodinu čakať. Ty by si to nechcela?“ Prikývla a už sa o tom ani nezmienila. Do školy sme dorazili dobrých pätnásť minút pred začiatkom vyučovania.

Asi je to všeobecne známa banalita, no dnešné ráno mi pripomenulo, že … robme pre druhých to, čo by sme chceli, aby druhí urobili pre nás…

 

PS: Bolo to pekné ráno 😉

Autor článku: Dávid Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v Zo života (nielen hmyzu) a označkovaný ako . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *