Beseda so spisovateľom…

Beseda…moja prvá… teda aspoň v pozícii toho spisovateľa. 🙂

„Vymyslite si jednu vetu o sebe,“ vravím a decká zúrivo gestikulujú, kto má začať. Nevedia sa dohodnúť. „A keď poviem TERAZ, všetci naraz tú vetu o sebe povieme,“ dodávam a decká sa nechápavo obzerajú. „Teraz!“ zrevem a počujem množstvo hlasov, z ktorých sa občas prederie nejaké zmysluplné slovo, ale celkovo som nepočul nič. 🙂 „Priatelia, presne takto to bude, ak budeme dnes hovoriť všetci naraz. Každý si niečo povie, no nikto si nič odtiaľto neodnesie.“ Myslím, že pochopili, lebo občas, keď sme čítali z knižky, alebo som čosi hovoril, bolo v triede hrobové ticho.

Beseda 6

„Keď poviem TRI, všetci tleskneme!“ Pripravili sme si ruky na tlesknutie… “Jeden… dva…“ odrazu som tleskol a všetci ostatní tiež. „Prečo ste tleskli?“ pýtam sa nevinne. „Lebo tleskli ostatní,“ znela odpoveď. „Myslím, že život môže byť omnoho pestrejší a krajší, ak dokážeme rozmýšľať nad vecami, ktoré robíme a ktoré sa nám zdajú samozrejmé… ozaj, viete nakresliť emailový zavináč? Pozrite, ako to videla moja žiačka Terezka…“  (Čítame o Terezke a jej postrehu :))

Beseda 1

Tu je deväť bodiek, vaša úloha je spojiť ich jedným ťahom, štyrmi rovnými čiarami, bez toho, aby ste zdvihli pero z papiera.“ „Nejde to!“ hlásia decká po viacerých pokusoch. Beriem kriedu a ukážem im jednoduché riešenie…

Beseda 5

A potom čítame o tom, ako mňa i mojich svrčích priateľov naháňala obrovská ropucha a nevideli sme riešenie, ako ju poraziť… NEŠLO TO… a pritom bolo riešenie také jednoduché… čítame o tom, ako sme ropuchu priviedli k hadovi. 🙂

Beseda 2

Stojíme v kruhu, pravým ramenom otočený do stredu kruhu. „Na povel si všetci sadnime na kolená toho, kto je za nami. Nebojte sa, bude to fungovať, ale musíme si veriť.“ Pri prvom pokuse popadáme ako hnilé hrušky, ale druhý už je celkom fajn… a tak si čítame, ako som sa s Borkou dostal do beznádejnej situácie a zachránili nás priatelia, lebo sami sme už nemali šancu…

Beseda 3

„Už ste dnes lietali?“ Prekvapene na mňa pozerajú. „Nie? To nič. Tak si zalietame teraz.“ Vytiahnem plachtu, pochytáme ju dookola a jeden z nás do nej skočí… a potom ho vyhadzujeme a on lieta až po plafón a je to supeeeeeer… a potom čítame, ako som stretol čajku Mareka …a o odpovediach, ktoré poznáme, len sa ich bojíme…

Beseda 4

Čo dodať?

Riadny úlet 😛

Autor článku: Dávid Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v Vynálezy skazy, Zábava zabáva, Zo života (nielen hmyzu) a označkovaný ako . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *