Chuť víťazstva

Šerm - kordVždy som šermoval fleuret a aj teraz, keď som rozhodcom, mám omnoho radšej, keď rozhodujem fleuret. Alebo inak. Nerád rozhodujem kord.

Dnes som rozhodoval kord. Jasné, sú to majstrovstvá sveta a tu si človek nevyberá. Kam ho pridelia, tam je. Tak som si nevyberal a rozhodoval.

Šermoval Kórejec s Maďarom. Zápas bol bojovný, raz viedol jeden, raz druhý. Tesne pred koncom Kórejec zaútočil. Obaja pretekári sa dostali na veľmi blízku vzdialenosť, v ktorej sa lepšie zorientoval reprezentant Maďarska, bleskovo vykryl a odbodol. Rozhodol som to ako platný zásah, no maďarský pretekár ma zastavil. Vraj jeho odbod išiel mimo súpera a trafil si nechtiac vlastnú nohu*. Zásah som zrušil a poďakoval.

„To bolo skvelé, že si si priznal ten zásah. V tej blízkej vzdialenosti som vôbec nepostrehol, že si si trafil vlastnú nohu,“ vravím mu po skončení zápasu. A viete čo mi odpovedal? Vraj víťazstvo vďaka takémuto zásahu by malo čudne horkú chuť.

Nerád rozhodujem kord, ale dnes sa mi to páčilo…


* V korde pri stlačení špičky zasvieti na aparáte vždy farba, ako keby ste zasiahli súpera. Preto, ak náhodou trafíte zem mimo vodivej planše, alebo svoje vlastné telo, aparát registruje platný zásah.

Autor článku: Dávid Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v Zo života (nielen hmyzu) a označkovaný ako , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *