Čo keby každý učiteľ napísal vlastnú správu o stave školstva?

  • SumoMe

Učenie (sa)Nedávno som čítal článok Moja malá správa o stave školstva od kolegu učiteľa M. Sopka. A tak mi napadlo, čo by sa stalo, keby každý učiteľ napísal svoju správu…

Nemuselo by to byť nič rozsiahle. Pokojne aj jedna veta… Že na čo by bola dobrá jediná veta? Aj z jednej vety sa predsa dá vyčítať oveľa viac, ako hovorí jej obsah. Taká veta môže byť plná optimizmu, dokáže sucho konštatovať, alebo človeka až odbiť. Keď si ju ešte dáme do kontextu s učiteľom (kde/čo/ako dlho/… učí), môžeme získať oveľa väčší obraz…

Aj ja som rozmýšľal nad tým, akú správu by som napísal… Došlo mi, že nechcem opisovať situáciu, v ktorej sa naše školstvo nachádza, ale chcem ukázať myšlienky, ktoré by nás (učiteľov, žiakov, rodičov) v praxi mohli priviesť k niečomu šťastnému. Budem vychádzať z citátu Johna Lennona:

Keď som mal 5 rokov, mamička mi povedala, že kľúčom života je šťastie. Keď som prišiel do školy, učiteľka sa ma spýtala, čo chcem byť, keď vyrastiem. Povedal som “šťastný”. Povedala mi, že som nerozumel otázke. Ja som povedal, že ona nerozumie životu. (John Lennon)

Cieľ by bol šťastné deti (pozri napr. poslanie Školy u Filipa). Každé dieťa (každý človek) je šťastné z niečoho iného a dopracuje sa k tomu vlastnou cestou. Je teda jasné, že učenie by muselo byť ušité na mieru každému žiakovi, ako hovorí Ken Robinson. Deti sú dokonca schopné učiť (sa) medzi sebou, čo nám zase dokázal Sugata Mitra:

Aby to všetko fungovalo, musia byť do výchovy a vzdelávania zainteresovaní učitelia a aj rodičia. Pokiaľ má žiak problém, učiteľ bez kontextu (kontext väčšinou tkvie v rodine a poznajú ho rodičia) jednoducho nevie, prečo sa dieťa zrazu správa úplne inak a dosahuje (oveľa) horšie výsledky. Aby na takúto spoluprácu mali obe strany chuť, musia byť učitelia dostatočne motivovaní kreatívnou a slobodnou prácou s dôverou vedenia, rodičov a žiakov. No a rodičia musia vidieť, že to, čo sa ich dieťa učí a k čomu je vychovávané, vedie k šťastnému životu dieťaťa.

Celá spoločnosť musí konečne pochopiť, že peniaze vkladané do učiteľov a do ich podpory, sú investíciou, ktorá sa v budúcnosti všetkým mnohonásobne vráti. Že to tak naozaj je, môžeme vidieť v štátoch ako Južná Kórea, Hongkong, Singapur, Fínsko, …

Zmena sa už začína. Vidím to na študentoch, ktorých učím; na kolegoch, s ktorými spolupracujem; na ľuďoch, ktorým záleží na budúcnosti ich detí. Stačí si len nájsť svoj spôsob, ktorým prispejeme k šťastiu našich detí…

Ilustračný obrázok: pixabay.com

Autor článku: Tibor Repček

Tento obsah bol zaradený v Čo na to teta školníčka a označkovaný ako , , , , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

9 odpovedí na Čo keby každý učiteľ napísal vlastnú správu o stave školstva?

  1. Miroslav Sopko povedal:

    Super, reťaz je spustená, som zvedavý kto bude ďalší so svojou správou. Len sa mi žiada dodať, že stále sa táto krajina bojí urobiť prvý krok, ktoré aj pre tvoje vízie sú potrebné – spustiť vodný mlyn kvalitného vzdelávania poriadne silným prúdom financií, nech sa už konečne začne poriadne krútiť. Momentálne mu hrozí zastavenie kvôli nedostatku prirodzenej ľudskej túžby po učení sa a nepomáhajú ani kontrolóri, ktorí hľadajú, kde tomu mlynu uniká voda. Chcú doň dať viac vody, až sa mlyn naučí otáčať sa aj bez nej.

  2. Alias 2 povedal:

    Čo keby každý učiteľ napísal vlastnú správu o tom ako sa cíti ?
    Financovanie školstva je jedna vec, druhá vec je ako sa s učiteľmi zaobchádza.
    Poznám skvelú učiteľku, ktorú nielen zbožňovali deti, ale dokonca za ňu rodičia písali petície po tom ako jej nepredĺžili pracovný pomer na ďalší školský rok a vlastne už navždy a to len preto, lebo jej išlo o dobro detí a rodičov po vyjadrení názoru, že by sa nemali navyšovať počty detí na triedach a po tom ako sa nemohla prizerať na šikanujúce správanie nadriadeného voči zamestnancom. Ako učiteľka skončila. Aj napriek tomu, že žiadala o miesto niekoľko krát, neunúvali sa jej ani poslať odpoveď, hoci mladí učetelia nejavia príliš veľa záujmu o túto profesiu. Pracujú učitelia, ktorí si dávno zaslúžia odpočinok od tejto namáhavej práce. Keby si dal niekto námahu,aby sa zamyslel nad tým,koľko dôchodcov pracuje na pozícii učiteľ bolo by to alarmujúce zistenie. Zamýšľam sa nad tým z toho dôvodu, že táto učiteľka bola moja kolegyňa a vďaka bossingu čaká ten istý osud ako ju aj mňa a ešte jednu tiež mladú učiteľku, ktorá pracovala s nami na tej istej škôlke. Boli sme tri učiteľky, ktoré milujú svoje povolanie, ale žiaľ nie je nám umožnené to vykonávať. Je dôležité ako sa so zamestnancom na pracovisku zaobchádza, niekedy dôležitejšie ako pohľad na výplatnú pásku, ktorá nie je motiváciou pre učiteľov. Čo keby každý učiteľ napísal………

    • Tibor Repček povedal:

      Áno, obsah správy môže ilustrovať aj to, ako sa učiteľ cíti. Je mi ľúto takých osudov učiteľov, ktorí majú radi svoju prácu. A práve preto by sme o tom mali písať (napr. aj v tej správe), hovoriť a pretláčať to do médií, pretože za nás to nikto riešiť nebude…

      • Alias 2 povedal:

        Tuto tému sme chceli prostredníctvom médií sprostredkovať ľuďom, no jediný kto sa nebál bol redaktor z TA3 a tak sme urobili pravdivú reportáž konkrétne o našom pracovisku. Výsledok bol taký, že na nás podali trestné oznámenie na políciu za ohováranie to isté aj na redaktora.Ako bonus som dostala ešte aj zavažné porušenie pracovnej disciplíny. Aj napriek tomu to nevzdávame, tak či tak sme o prácu už prišli, ide o to, aby sa to neopakovalo na ďalších ľuďoch.

  3. Jaroslav povedal:

    Caplovic, cize perpetuum debile take veci nikdy nepochopi, je produktom komunistickej vychovy, v ktorej schopnosti a IQ nehrali ziadnu ulohu, stacilo ubohe predstieranie absolutnej poslusnosti a idioti sa dopracovali k tzv. uspechu,

  4. LP povedal:

    áno, áno, áno! Ale hlavne by sa mali učitelia dohodnúť, a konečne spoločne povedať, že to je tak, ako to nemá byť, a čo treba k tomu, aby si školstvo splnilo účel…))
    Nie sme spokojní a podmienky sa zhoršujú – a čo je na tom najhoršie, doplatia na to deti, lebo oni sú “odberateľmi” aktivít nielen celého školstva, ale aj celej spoločnosti.
    Zanecháme im krajinu, štát v takomto stave…či nám to vôbec odpustia?
    Začína to školstvom..

    • Tibor Repček povedal:

      Začína to školstvom – absolútne súhlasím. Dokonca začínam byť čím ďalej tým viac presvedčený, že vláda, ktorá nerieši školstvo, rieši z dlhodobého hľadiska zbytočnosti…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *