Dávi;D Králik: Ani tá najlepšie pripravená reforma nemá šancu, bez dobre odborne pripraveného a finančne zabezpečeného učiteľa

Tento rozhovor mal pôvodne vyjsť v týždenníku Trend. Keďže sa im napokon nehodil a neuverejnili ho, rozhodol som sa, že mu dám šancu tu, na ini.sk.

Prečo ste odišli zo školy? Dokonca na dvakrát.

Hm. Racionálne to nedokážem pomenovať, len viem, že mi začalo v škole niečo chýbať. Vymýšľal som síce aj naďalej zaujímavé hodiny, aj decká to bavilo, len mňa to nejako prestalo napĺňať. A to bol signál, že treba odísť. Veď čo je horšie, ako učiteľ, ktorého činnosť v triede nenapĺňa? Tak som odišiel.

Oľutovali ste toto rozhodnutie?

Nie. Žijem tu a teraz. Kým som (m)učil, zažíval som neskutočne silné momenty a keď tá sila pominula a začalo mi niečo v triede chýbať, tak som odišiel. Inak, ja som tak celkom neodišiel. Z času načas učím príležitostne ako dobrovoľník na rôznych školách, naposledy to bolo prednedávnom v Poprade na gymnáziu. A tiež som spolu s priateľmi otvoril vlastnú školu, volá sa Felix a tam občas tiež zvyknem poblbnúť.

Myslíte si, že učiteľstvo je poslanie?

Poslanie, to slovo znie veľkolepo. Ja nie som človek tak veľkých slov. Hrával som v bare, skúšal som pripravovať zahraničné spravodajstvo v TA3, robil som smetiara, aj manažéra jazykových kurzov. Každá z tých vecí bola poslaním a robil som ju naplno. Ale jedno o učiteľstve vám poviem. Pre mňa to bolo a je asi tým najťažším a najkrajším zamestnaním, aké som v živote okúsil.

V školách je množstvo vyhorených učiteľov. Tvrdíte, že zbraňou, ktorá pomáha s týmto problémom bojovať, je zábava a kreativita učiteľa. Prednedávnom ste sa priznali k trom zlyhaniam v čase, keď ste boli učiteľom. Jedným z nich bolo, že ste deťom na hodinách pripravili priveľa akčných aktivít. Prečo to hodnotíte s odstupom času ako zlé riešenie, ako vtiahnuť žiaka do učiva nejakou akčnou hrou?

Veľa vecí, ktoré som v minulosti robil, považujem s odstupom času za nesprávne. K tým akčným aktivitám, ono samé o sebe nie sú zlé. Problém je, že kým som učil, býval som až príliš často „hviezdou večera“. Nevravím, že sa deti tiež nezabavili a že si z toho neodniesli veci do života, ale bolo to celé postavené na mne. Dnes si myslím, že učiteľ by nemal byť stredobodom hodiny, len tichým nadšeným sprievodcom tých neskutočný bytostí, ktoré neskromne nazývame našimi žiakmi.

Aký je spoločný menovateľ/problém, s ktorým učitelia v súčasnosti bojujú?

Najväčšou témou dnešných škôl je „aktívny študent“. Či sa bavíme o TOP škole, alebo o škole s deťmi z osady, najčastejšie sa skloňuje veta: „Ako primať deti k aktivite na hodine? Ako mať motivovaných žiakov, ktorí sa chcú učiť?“

Ako teda bojovať proti pasivite žiaka? Čo poviete žiakovi, ktorý je presvedčený, že dejepis nepotrebuje a jednoducho učiť sa o Márii Terézii je pre neho zbytočné. Ako takéto žiaka motivovať?

To je širšia téma, ale začnime tým, že nahradíme vetu „bojovať proti pasivite“ vetou „vytvárať podporné prostredie pre aktivitu“.  Pred časom som videl na LinkedIn obrázok „Employees stay, when they are..“ , ako mať motivovaných zamestnancov, aby ostali vo firme. Mali by zažívať úspech, mali by mať spoluzodpovednosť, mali by mať slobodu robiť chyby a učiť sa z nich, mali by cítiť dôveru, silu meniť dianie… Bolo to desať obrázkov a pravdu povediac, pri troche fantázie, toto je viac než obstojná odpoveď na otázku motivácie našich žiakov.

(Zdroj: LinkedIn)

V neziskovke LEAF vediete program rozvoja učiteľov. Je tvorený osobnými stretnutiami učiteľa s mentorom v triede i mimo nej. V čom tento program spočíva?

Program IRPU (Individuálny rozvojový program učiteľa) spočíva v tom, že učiteľ stretne mentora, s ktorým si spoločne stanovia nejaký veľký cieľ rozvoja. Následne niekoľko mesiacov pracujú na dosiahnutí tohto cieľa spoločným hľadaním a skúšaním malých krokov priamo v triede, kde učiteľ učí. Stretávajú sa každé dva až tri týždne a stúpajú schod za schodom k vytúženému cieľu. Na záver buchnú šampus a oslávia to.

Vážne?

Nie, žartujem, ale keď tak nad tým rozmýšľam, pripadá mi to ako dobrý nápad. Zrejme to zavediem hneď v ďalšom ročníku 🙂

Aký typ učiteľov sa vám ozýva so záujmom o mentoring? Ide o skeptického učiteľa, ktorý už nevidí zmysel svojej práce, alebo naopak o akčného učiteľa, ktorý sa chce zlepšovať?

To je na tom celom to najkrajšie. Svet učiteľov je pestrý a tento svet je miestom jedných aj druhých. Preto máme v programe aj učiteľa, ktorý chce povstať z popola, aj toho, ktorý chce z popola povzniesť svojich žiakov.

Čo radíte učiteľovi, ktorý má problém, že na hodinách mu deti nevenujú pozornosť a vyrušujú?

Čo radím? Čítali ste Pána prsteňov? Elfovia vraveli, že ani ten najmúdrejší z nás nedohliadne dosť ďaleko, aby si mohol dovoliť radiť niekomu ďalšiemu. A ja sa ani zďaleka nepovažujem za múdreho, vždy som býval veľmi podpriemerný žiak. Ja neradím. Alebo sa o to aspoň snažím. Skôr sa veľa pýtam a snažím sa učiteľom svojimi otázkami ukázať inú perspektívu.

Viete mi dať nejaký konkrétny príklad, čo sa pýtate?

Predstavte si hodinu, kde učiteľ spraví skupinovú prácu. Zadanie obsahuje slovnú úlohu, na ktorej vypracovanie stačí jeden žiak, no v skupine sú štyria. Čo nastane na hodine? Stane sa to, že dvaja žiaci zo skupiny nerobia nič, jeden aspoň pozerá a jeden to celé vyráta. Keď s učiteľom po hodine reflektujeme túto situáciu, poprosím ho, aby mi postupne popísal, čo presne, podľa neho, by mali jednotliví žiaci v rámci skupinovej práce na danej hodine robiť. Chcem veľmi detailný opis práce každého z nich. Zrejme je vám jasné, že už pri druhom žiakovi sa škriabeme za uchom a ani sám učiteľ nevie, čo by mal ten nešťastník robiť, nakoľko ten prvý už spravil všetko potrebné. Nedal som mu návod, ako to vyriešiť, len som položil otázku, ktorá naznačovala, „kde soudruzi z NDR udělali chybu“.

Ako sa môže slovenský učiteľ dostať k mentorovi?

Stačí sa prihlásiť na našom webe (www.irpu.leaf.sk) prostredníctvom vyplnenia prihlášky.

Dostanú mentora všetci prihlásení?

Nie, IRPU je výberový program a uspejú len tí najmotivovanejší. Tento rok sa do programu dostalo 35 z celkového počtu 112 prihlásených učiteľov.

Akých učiteľov dnes produkujú vysoké školy? Doba sa posunula, ale dokázali sa aj učitelia posunúť z pozície zdroja informácií do úlohy mentora, ktorí vie deti inšpirovať?

Neviem, akých učiteľov produkujú naše vysoké školy. Viem len porozprávať svoj príbeh a ten moc veselý nie je.

Sem s ním.

Z vysokej školy som prišiel totálne nepripravený. Naučil som sa tam, ako si bezmyšlienkovito zapisovať, čo nám niekto diktuje, ako sa to naučiť naspamäť a potom to na skúške odrapkať, ako písať seminárne práce z tém, ktorým vôbec nerozumiem. To je všetko. Nič, čo by som mohol reálne použiť ako učiteľ v škole 21.storočia.

Ako ste sa s tým vysporiadali?

Keď som sa začal po nejakom čase ako učiteľ v škole nudiť, pokúsil som experimentovať, hľadať a učiť sa na vlastných chybách. A áno, objavil som svoju cestu, no toto nie je dobré riešenie. Je to, ako by sme poslali na operačnú sálu totálne nepripraveného chirurga a spoliehali na to, že sa naučí nejako intuitívne operovať skôr, než mu pár pacientov umrie pod rukami. Napadlo mi, prečo nepripraviť toho nešťastného chirurga už vopred a ponúkol som pedagogickej fakulte v Bratislave pomoc s prípravou budúcich učiteľov.

A čo oni na to?

Odmietli. Vraj na to nemajú financie. Tak som im ponúkol, že rovnako, ako keď učím bez nároku na honorár na rôznych základných a stredných školách po celom Slovensku, môžem stráviť pár hodín týždenne aj na ich vysokej škole s budúcimi učiteľmi. Dokonca som pripravil témy na jeden semester.

Tak to je super! Ako sa to rozbehlo?

Nerozbehlo. Aj to odmietli. Vraj aj napriek tomu, že by ich to nič nestálo, je to príliš komplikované.

Je naozaj najväčším problémom u učiteľov nízky plat? Podľa toho, čo tvrdíte, učiteľov skôr trápi systém.

Oboje vnímam ako vážne prekážky. Chorý systém komplikuje život tým, ktorí už teraz majú nápady a chceli by učiť inak. Nízky príjem komplikuje život všetkým, ktorí chcú učiť kvalitne. Kým som učil ako radový učiteľ, boril som sa s tým, že musím po skončení vyučovania utekať do druhej a niekedy aj tretej práce. Okrem školy som robil popoludní logopéda a večer som si privyrábal ako tréner šermu. Nebolo výnimkou, že som sa domov vrátil až okolo desiatej večer. Bol som unavený a často som sa nestihol vôbec pripraviť na ďalší deň.

Aktuálne sme svedkami nových pokusov o reformu nášho školstva. Ako ich vnímate?

Obávam sa, že ani tá najlepšie pripravená reforma nemá šancu, bez dobre odborne pripraveného a finančne zabezpečeného učiteľa…

 

 

Rozhovor bol autorizovaný a Dávi;D Králik v prepise nič nezmenil :DDD

Share
Tento obsah bol zaradený v Čo na to teta školníčka, Čo to hovoríte?, Zo života (nielen hmyzu) a označkovaný ako , , , , , , , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *