Dnes je to mobil a zajtra?

Star Trek Communicator„Pomôžem ti?“ spýtala sa. Bezradne mykol plecami. „May I help you?“ zas nič. Odrazu vytiahol mobil a čosi vyťukal.

Zemepis začal. Riešili Nitru a v nej priemysel, poľnohospodárstvo, pamiatky, doprava, kultúra, ľudia… kopa iných vecí. Vidím, ako nový žiak z Číny podáva susedke mobil. Tá si prečíta správu, zamyslí sa, potom niečo naťuká do mobilu a vráti ho susedovi. Chvíľu ich pozorujem, napokon pristúpim k dvojici a civiem na display. Chalan napísal niekoľko hakov bakov a odklikol. Správa sa preložila do angličtiny. Dievča odpísalo po anglicky a odkliklo, aby sa v zápätí text zmenil na „chalanove“ haky baky.

Odrazu mi to prišlo neuveriteľné. Chalan, ktorý hovoril iba po čínsky a dievča, ktoré hovorilo po slovensky a po anglicky dokázali bez problému komunikovať. Ona mu robila sprievodcu hodinou, on si písal poznámky, ako by sa nechumelilo, ako by bol domáci a mne napadlo, ako ďaleko to všetko ešte môže zájsť. Koľko bude výskumníkom a vedcom trvať, než podobný prekladač zabudujú do načúvacieho prístroja, alebo rovno do hlavy…

mobil na hodine

Zrazu sa stalo, že im rýchlosť písania nestačila, a tak začali písanie dopĺňať o posunky a úsmevy. Po chvíli prestali písať úplne a komunikovali už len rukami, nohami a srdcom a mne sa uľavilo. Aspoň na chvíľu…

…Priznávam, mám z toho nesmierneho technického pokroku strach…

Ilustračný obrázok: wikipedia.org

Autor: Dávid Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v Čo na to teta školníčka a označkovaný ako , , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *