Dys… čooo? Predsa dyslália!

Možno dyslálii predísť, alebo skrátka príde stoj čo stoj a ja, aj keď sa postavím na hlavu a budem mávať ušami, nič nezmôžem? A keď už príde, ako sa mám vysporiadať s tým, že logopéd chce, aby dieťa cvičilo aj doma, no moja ratolesť o tom nechce ani počuť?

Dyslália v najširšom zmysle slova spočíva v neschopnosti alebo poruche používania zvukových vzorov v procese komunikácie podľa rečových zvyklostí a noriem príslušného jazyka, čo je aj príčinou toho, že ide o najrozšírenejšiu rečovú chybu v ľudskej spoločnosti (Nádvorníková in Lechta, 1995).

V ľudskej reči to znamená: Dieťa vynecháva, zamieňa, alebo nepresne vyslovuje niektoré hlásky.

Moja rada číslo jedna (alias predproblémová :))

Od malička hovorte s deťmi tak, že všetky hlásky vyslovujete normálne. To znamená, že aj keď budete používať zdrobneniny, poviete: „Mamička ti pripraví papať… To je peknučký havinko… Mňam, aká dobručká polievočka…“ a pod. Teda, používajte pokojne detské slová, ale nešušlite pri tom, ako pani z úvodu. Niektorí rodičia zvyknú namiesto „r“ používať „j“ – „To je pjekjásne…“ – Možno to znie milo, ale je to pekná hlúposť. Pýtate sa prečo? Odpoveď je triviálna. Keď sa dieťa učí hovoriť, odzerá rečové vzory z okolia. Ak budete šušlať, naučí sa šušlať aj vaše dieťa (Tu je potrebné objektívne dodať, že odzeranie zlého rečového vzoru je len jednou z viacerých možných príčin vzniku dyslálie. No i tak tá troška sebakontroly myslím, stojí, za zníženie rizika : ).

Moja rada číslo dva (alias keď dieťa už dyslália chmatla :))

Zefektívnenie logopedickej intervencie závisí od pravidelnosti cvičenia, preto logopédi zadávajú aj čosi na spôsob „domácej úlohy“. Opakovanie a utvrdzovanie už vyvodených hlások je dosť zdĺhavé a nudné. Počas svojej praxe som sa často stretával s bezmocným konštatovaním: „Viete, pán doktor (ten doktor, mi vzhľadom na moje MaGoRstvo, prišiel dosť smiešny :)), keď on nám doma nechce cvičiť.“ Ak máte teda aj vy dieťa s dysláliou a neviete, ako ho presvedčiť, aby doma denne cvičilo, zožeňte si „človečko“, „pexeso“, „autíčka“ alebo čo ja viem čo a každé cvičenie vložte do hry. Ak vám logopéd naordinuje „ddnkanie“, stačí, ak pred každým hodom kocky pri „človeče“ urobí dieťa „ddn“a vedzte, že „ddn“ urobí najmenej päťdesiatkrát a ešte sa pri tom bude smiať. Musím sa priznať, že keď som ešte robil logopéda, vždy som sa s deťmi skoro celý čas hral (Priznávam bez mučenia, často som sa pri hre zabával lepšie ako samotné dieťa, ale to len podporilo súťaživosť a zvýšilo snahu. Samozrejmý bol aj cukrík ako hlavná výhra : ).

Takže dve malé rady logopéda vo výslužbe

  1. Nešušlite pri rozhovore s deťmi, lebo tým učíte šušlať aj ich.
  2. Ak musíte s dieťaťom doma cvičiť, vždy to cvičenie vložte do hry.

Adios a nezabudnite, že tristo tridsať tri strieborných prepelíc preletelo cez tristo tridsať tri strieborných striech. 😉

Autor článku: Dávid Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v (ne)kecaj a označkovaný ako , , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *