Ján Čarnogurský: Neuhnem ani teraz

august 1968 - zabití9.8. položili iní – alternatíva k rutine pánu Čarogurskému otázku: „V čom konkrétne vidíte prospech Slovenska (vtedajšieho Československa) z vpádu ruských vojsk 21. augusta 1968?“ Dnes prinášajú jeho odpoveď.

 

 

Ján Čarnogurský:

Vážený pán Dávid Králik

neuhnem ani teraz. Pýtate sa: „V čom konkrétne vidíte prospech Slovenska (vtedajšieho Československa) z vpádu ruských vojsk 21. augusta 1968?“

Najskôr: odpovede v novinovom rozhovore sú vždy viac – menej stručné a neobsahujú všetky detaily autorovej úvahy. Inak by to nebol rozhovor, ale monológ.

Teraz k Vašej otázke: vpád armád Varšavskej zmluvy do Československa 21.8.1968 bol policajnou akciou vtedajšieho komunistického bloku proti svojmu členovi. Vraj sa za vpád najviac angažoval Walter Ulbricht, ale to nie je dôležité. Vpád bol dôsledkom sporu medzi dvoma komunizmami – dubčekovským a brežnevovským. Ani jeden nebol mojím zriadením, aj keď dubčekovský bol nepochybne lepší. Vpád však nemenil geopolitické usporiadanie. Československo patrilo do komunistického tábora predtým aj potom. Umiestnenie sovietskej armády v ČSSR po vpáde malo istý význam v kontinentálnom pomere síl v Európe, ale to bol skôr problém vzťahu NATO – Varšavská zmluva. Na postavení Československa (Slovenska) nič nezmenil. Preto nezapadá do kategorizácie ruských zásahov do pomerov v Strednej Európe, ktoré som spomenul v rozhovore v Extraplus, a tam som aj uviedol príklady: zásah Ruska v roku 1848 proti Maďarsku oddialil maďarizáciu približne o 20 rokov, Červená armáda zas počas 2. svetovej vojny zničila 70 percent Wehrmachtu, čím zásadne prispela k porážke nacizmu. Bez tohto zásahu by nacizmus pravdepodobne zostal pri moci, Československo by nezískalo naspäť Sudety a Slovensko by možno navždy stratilo južné územie.

Poznamenávam, že v roku 1989 jedno z obvinení pri mojom zatýkaní znelo, že som vyzval ľudí na kladenie kvetov na miestach, kde v auguste 1968 zabili našich ľudí.

Keď už píšem o roku 1968, zopakujem, čo som už raz napísal: „Pražské jaro“ prebiehalo na Slovensku (v Bratislave) lepšie ako v Prahe, pretože si nekládlo za cieľ rýchlu zmenu geopolitických pomerov. Presadzovalo sa napr. Dielo koncilovej obnovy, študenti a pod, čo by postupne vyústilo do vnútornej zmeny režimu, ale asi by nevyprovokovalo sovietsky zásah. V Prahe chceli byť komunisti z 50 – tych rokov odrazu svetoví a prozápadní. Viď publicistiku časopisov ako Reportér, Mezinárodní politika a iných… Mysleli si títo „svetoví“ komunisti – ktorí svojich komunistických „priateľov“ dobre poznali – že by Moskva dovolila hlboký otras východného bloku? V tom vidím nezmyselné vyprovokovanie okupácie a preto si „68-ičkárov“ nevážim.

Moja odpoveď Vás asi neuspokojila, ale fľašu vína ste sľúbili poslať za každú odpoveď. Môžete mi ju poslať na adresu mojej kancelárie Dostojevského rad 1, Bratislava.


Dávid Králik:

Dobry den, pan Carnogursky,
velmi pekne dakujem za odpoved. Musim povedat, ze ste ma nou prekvapili (teda nie odpovedou ako takou, ale faktom, ze ste vobec odpovedali, kedze otazka prvykrat odznela 9.8., uz som ani nedufal :). K Vasej odpovedi, nepresvedcili ste ma, lebo ja si myslim, ze v 68 boli prave Rusi hlavnou silou celeho Varsavskeho paktu a teda oni su prednostne zodpovedni za vpad vojsk Varsavskej zmluvy na nase uzemie, ale i tak si cenim, ze ste si nasli cas a odpovedali.

S uctou David Kralik

Ps: Slubenu flasu dorucim na Vami uvedenu adresu 😉


Obe reakcie (aj reakcia pána Čarnogurského aj moja) sú uverejnené bez jedinej úpravy. Dôvodom je, aby nedošlo k pocitu, že som sa snažil akokoľvek zmanipulovať výsledný význam a pochopenie našich odpovedí. Nech si čitateľ sám spraví názor, koniec koncov, žijeme v slobodnej krajine 😉

 

(Pozn. autora… Prečo fľaša: 9.8. bol uverejnený text s otázkou tu, na iní.sk, kde o fľaši nebolo ani zmienky. Na tento text sme nedostali odpoveď, a tak som položil otázku aj na sme.blogu, kde som však prisľúbil, že odpoveď ocením fľašou vína z oblasti Rioja)

Tento obsah bol zaradený v Na poli tyká a označkovaný ako , . Zálohujte si trvalý odkaz.

17 odpovedí na Ján Čarnogurský: Neuhnem ani teraz

  1. p.Čarnogurský neodpovedal povedal:

    p.Čarnogurský , opakovane som si prečítal Vašu odpoved a v kontexte toho čo ste povedali je jednoznačné, že ste sa odpovedi vyhol. Bud vstup vojsk v 1968 bol pre SR pozitívom alebo nebol. Všetci vieme, že nebol. Vaša odpoved je teda zavádzajúca. A Vaše rusofilstvo je nehodné kandidáta na post prezidenta SR.

  2. xxx povedal:

    Vyjadrujem uznanie za ochotu Carnogurskeho odpovedat a odpovedat vo veci, ktora je uplne stratena vec. Ano, odvahu ma.

    Pan Carnogursky! Cize, ak tomu rozumiem, invazia v 1968 bola irelevatna, lebo sa sak aj tak sa vela nezmenilo. Dobre to chápem?

    Ak, ano, tak hlbko nesuhlasim. Podla mna invazia a to co nasledovalo zlomila moralnu chrbticu Slovakov aj Cechov. Hore sa dostalo to najhorsie a vsetci ludia co mali aspon ake take moralne idealy a patrotizmus boli bud umlcani, alebo sa museli pratat z verejneho zivota a mnohí radsej odisli z republiky. Na celu generaciu sa nam tu zabetonovali ti najneschopnejsi z neschopnych, ktorych jedinou legitimitou bola kolaboracia s rusmi. Krajina upadla ekonomicky, vzdelanostne a najma moralne. A to vsetko kvoli zasahu ZSSR.

    To ze sudruhovia z NDR boli hyperaktivni nezbavuje ZSSR zodpovednosti ani trochu. Ako argument to je smiesne, rovnako ako to, ze ste kladli kytice obetiam invazie.

    Takže, keď tvrdite, ze Rusi vzdy intervenovali v nas prospech, tak ja oponujem ze v modernej historii Slovenska sme zazili tri invazie a z nich invazia ZSSR mala daleko najdlhsie trvajuci negativny dopad. A plne ospravedlnuje to, ze Slovensko potrebuje NATO ako val pred dalsim ruskym vpadom.

  3. xxx povedal:

    A mimochodom, zasah ruska v roku 1848 taktiez oddialil demokratizaciu a liberalizaciu krajiny. Mozno je to pre Vas velmi mala hodnota a mozno dokonca to vnimate ako zlo. Pre mna je to vsak dolezite, aby v krajine vladli ludia a zakony a nie panska vola. A dokonca si myslim, ze pri demokratizacii monarchie by dokonca aj narodnostne trenice prestali byt problemom. Vynucovanie „madarizacie“, „germanizacie“, alebo inej „zacie“ je mozne len v rezimoch autorativnych a nie liberalnych a demokratickych.

  4. andyman povedal:

    Ehm :-))
    Tak toto bola ukážka právnického filištínstva.
    „Na postavení Československa (Slovenska) nič nezmenil…preto nezapadá do kategórie ruských zásahov do pomerov v Strednej Europe“. Odporúčam čitateľom trikrát si pomaly prečítať toto vyhlásenie. A potom sa zamyslieť.
    Moje pochopenie: „Ak ho miluješ (Rusko), tak nie je čo riešiť, …. asi tak ako keď mama obraňuje vlastné zlé dieťa, ktoré zbilo deti na pieskovisku a zničilo ich pieskové hrady: Veď ono nie je zlé, videla som , že ho nahovoril Ulbricht a pieskovisko patrí aj tak nám, tak o čo ide?“

  5. strapec povedal:

    idiotská odpoveď písaná iba pre to, aby dostal tú „blbú“ fľašu. nemôžem uveriť, ako som si v dobách mečiarizmu nemohol všimnúť, čo je ten čarnogurský za rusofilské prasa. jeho detinské výhovorky, že za inváziu môže celý komunistický tábor a nie rusko /sovietsky zväz/ pripomína vtip „Ide blcha so slonom po moste a blcha hovorí – ale dupoceme čo?“ … jednoducho ndr a podobným štátom bolo povedané ako sa majú zachovať, a nič na tom nezmení žiadny chorý výplod toho postaršieho uja

  6. xxx povedal:

    No a posledny koment k tretiemu „pozitívnemu zásahu“

    Pán Čarnogurský! Hovoríte, že zásah ZSSR počas Druhej svetovej vojny bol pre nás pozitívny. No, aj keď likvidácia 70 % wehrmachtu považujem za určite pozitivne, bohužiaľ to nezostalo pri tomto. Hlavný záujem ZSSR v strednej európe zjavne nebol pomôcť národom strednej Európy, ale vytvoriť si vlastnú náraznikovú zónu. Praktickým dopadom pre nás bolo to, že nás ZSSR začlenil do vlastnej sféry vplyvu, ktorá sa prejavila tým, že 40 rokov u nás viac alebo menej železne vládli komunisti. Ani náhodou tak nemám pocit, ze intervencia v rokoch 1944 – 1945 viedla k nášmu pozitívnemu rozvoju. Naopak, myslím, že dnes aj Vám musí byť zjavné že byť v sfére vplyvu ZSSR je len o málo lepšie ako byť okupovaný nacistami.

  7. carnogursky zase pobavil povedal:

    tak ma napada taka nejaka paralela na osobnostne vlastnosti carnogurskeho- slizky had. ex post zadefinovat vyznam svojej odpovede aby sa vyhol neprijemnym otazkam n emozno hodnotit inak ako ze UHOL.

  8. Dude povedal:

    Pan Carnogursky, toto bolo velmi velmi trapne. Ale co cakat od pravnika, ze? Boh nas ochranuj pred takym prezidentom, akym by ste boli Vy.

  9. Dude povedal:

    P.S.: Uzite si tu flasu, mne by za takuto odpoved to vino v ustach zhorklo.

  10. Lahvinku neposílejte, p.Čarnogurský si ji nezasloužil povedal:

    Protože na Vaši konkrétní otázku vůbec NEODPOVĚDĚL.

  11. p. Čarnogurský odpovedal povedal:

    Z odpovede pána Čarnogurského sa dá vyčítať nasledovné:
    – p. Č. nesúhlasí s Pražskou jarou v Pražskom prevedení, pretože tá akcia viedla k Sovietskej reakcii a on hovorí, že keby Česi postupovali tak ako Slováci, pomaly, tak by sa žiadna invázia (to bol zásah vojsk nie policajtov pán Čarnogurský) nestala. Nazýva to provokáciou.
    Orientácia na Rusko u Vás splýva s myšlienkami Komunistickej strany ako sily oslobodzujúcej Červenej armády, teda nevyhnutného zla.
    Pán Čarnogurský, áno to sa môžme domnievať, ale faktom zostáva, že v 1968 prišli do Československa sovietske vojská a vojská Varšavskej zmluvy, nie policajti.
    Je len jediný spôsob ako sa na ten akt nepozerať ako na inváziu a to je ten, ako to celý čas naznačujete, že Vojská varšavskej zmluvy bránili svoje územie, ktoré zabrali pri oslobodzovaní Európy. Z právneho hľadiska potom samozrejme vychádza Pražská jar ako provokácia a nielen vychádza, ale aj je. Chápem Váš nesúhlas, na prvý pohľad to vyzerá, že to je príčina prečo potom nastalo obdobie konsolidácie, čiže bolo ešte horšie.
    Len si neviem predstaviť ako inak zmeniť režim, od neslobody k slobode.
    Postupnou zmenou zvnútra Komunistickej strany?
    Neverím, že si to môžete myslieť.

    A ešte jedna poznámka: Slovensko ako územie bolo po celú históriu Európy miestom kadiaľ prechádzali rôzne národy, mnohé z nich len prešli, niektoré, alebo ich časti zostali. To bude asi dôvod, prečo Slovensko nikdy nebolo úplne slovanské, Slovania (geneticky) tu možno ani nebudú vo väčšine.
    Druhá sv. vojna skončila porážkou fašistických síl, Nemecka, Maďarska, Talianska, …
    Nemám pocit, že to bolo víťazstvo Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Preto prevrat v 1947-48 vnímame, ako nahradenie jedného zla druhým, odišli fašisti a prišli komunisti. Jednoducho územia „východného bloku“ neboli až do 1989 (+-) slobodné.
    Ak sa na to pozrieme z tohto hľadiska, potom vstup vojsk Varšavskej zmluvy bol vojenský zásah proti snahám o prejav slobodnej vôle.
    Nezdalo sa mi, že máte niečo proti slobode ????

    pekný deň

    Ivan Petráš

  12. Peter Klimo povedal:

    Zaujimava uvaha:
    Mysleli si títo „svetoví“ komunisti – ktorí svojich komunistických “priateľov” dobre poznali – že by Moskva dovolila hlboký otras východného bloku? V tom vidím nezmyselné vyprovokovanie okupácie a preto si „68-ičkárov“ nevážim.

    Rad by som sa pana Carnogurskeho spytal – v kontexte tejto uvahy – ako hodnoti SNP ? Vtedy tiez protifasisticke sily celili ohromnej presile, snad si vtedy nemysleli partizani ze porazia fasisticke sily ?

    • andyman povedal:

      To bolo iné !
      Partizáni realne a mudro odhadli geopoliticke siločiary v r 1944, preto ich konanie bolo spravne.
      68-čkari nerealne a zle odhadli geopoliticke siločiary v r 1968, preto ich konanie bolo nespravne a hlupe.
      Vysvetlil som to dostatočne po čarnogursky ?

      • xxx povedal:

        len na upresnenenie. Partizani boli nedisciplinovane nepravidelne jednotky s mizivou bojovou hodnotou. Bremeno povstania niesla pravidelna povstalecka armada. Len komunisticka propaganda urobila z partizanov majitelov povstania.

  13. branjo mickovic povedal:

    Pán Čarnogurský stratil prehľad.

    Kedysi som si Jána Čarnogurského veľmi vážil, lebo som bral za samozrejmosť, že človek, ktorý celé roky vzdoroval totalitnej nespravodlivosti, má všetkých pri sebe a taký aj zostane. Ale čo už narobiť s človekom, ktorý sa nešťastne zamiloval a nechce vidieť to, čo by vidieť mal: že jeho láska, totiž všetko, čo ruská politika už desaťročia reprezentuje, je delikventský imperiálny kriminalizmus, ktorý sa nedá nijako ospravedlniť, ani v mene záchran tradičných hodnôt. Vďaka tomu ale začínam rozumieť jednej veci – a síce, že Čarnogurskému v tom vzdorovaní počas komunizmu ani tak nešlo o vzdorovanie za demokratické hodnoty (a to vždy znamená aj liberálne, inak ide o paškvil, slúžiaci len presadeniu moci istej záujmovej skupiny – viď Čína, S. Kórea a v podstate aj Rusko), ale skôr o vyvzdorovanie si vlastných záujmov, ktoré sú inak s demokraciou podobne nekompatibilné ako komunizmus, zvlášť ten boľševického strihu. Aké sú to záujmy? To presne neviem, keďže Čarnogurský pri každej odpovedi na nebezpečne priame otázky odpovedá spravidla zahmlene, len aby nemusel povedať na rovinu to dnes veľmi nepopulárne: „Áno, nevážim si demokraciu, to znamená liberálnu demokraciu, lebo je zodpovedná za chaos a úpadok tradičných hodnôt. Skôr mám vzťah k prehľadnejším, teda kontrolovateľnejším systémom, ktoré idú ruka v ruke s autoritárskymi praktikami.“ … Na takéto sprehľadňujúce režimy mám jedno, možno politicky nekorektné pomenovanie: fašistické – a je jedno, či sa navonok hlásia k pravici či ľavici. Obe alternatívy majú svoj fašistický extrém, v ktorom nie je priestor na akési „poblúznené demokratizovanie“ spoločnosti.
    Len aby bolo jasne. Som praktizujúci kresťan, katolík, a teda by niektorí očakávali, že s ľuďmi ako je p. Čarnogurský by som si mal rozumieť, veď všetko o čo mu ide, je predsa len zachovanie tradičných, to znamená aj kresťanských hodnôt, všakže. Neviem, o čo presne Čarnogurskému ide, keďže sa snaží značne neprehľadne a neobhájiteľne podávať svoje „intelektuálne podkuté tézy“, pomáhajúc si príkladným správaním sa Rusov vari už od čias vzniku homo sapiens. Ale jedno viem, ten človek stratil prehľad v morálnej obhájiteľnosti toho, čo obhajuje, de facto totalitarizmus (keďže Rusko), pretože len on je schopný za každú cenu – aj za cenu straty demokratických a, opakujem, to znamená vždy aj liberálnych princípov – udržať status „hodnôt“, ktoré možno označiť ako tradičné: napr. sexuálne partnerstvá len medzi mužom a ženou atď. Nie som žiadny fanúšik napr. dúhových exhibícií, ako aj iných – pre mňa – nie práve atraktívnych javov v demokracii, ale oni sú a budú vždy súčasťou demokracie, pretože sú výsledkom slobodného zmýšľania a konsenzu v spoločnosti. Tomu sa v demokracii zabrániť nedá – a tak je to správne. Aj na to sú kresťania, povedzme konzervatívny kresťania, aby sa rovnako slobodne k podobným javom vyjadrovali – opäť len vďaka využitiu liberálnych mechanizmov demokratickej spoločnosti.
    A ešte posledná vec. Čarnogurskému chýba potreba, s rovnakou vervou bojovať aj za také kresťanské hodnoty, ako je napr. liberalizmus, ktorý v pozitívach, rovnako ako aj vo svojich negatívnych vyústeniach, ničím nezaostáva za konzervativizmom. Čarnogurskému podobne chýba potreba, s rovnakým nasadením, ktoré investuje len do zvelebovania Ruska, kritizovať Rusko, v ktorom sa – v lepšom prípade – brzdia demokratizačné procesy, v ktorom sa perzekvujú, väznia a dokonca aj – v krajných prípadoch – vraždia nepohodlní novinári (Anna Politkovskaja) a občiansky aktivisti.
    Skrátka, Čarnogurksý obhajuje neobhájiteľné – a to nie len z čisto morálneho (pre neho ešte liberálneho) ale aj z kresťanského hľadiska, ktoré je tak konzervatívne ako aj liberálne, alebo – ináč povedané – tak málo konzervatívne ako aj málo liberálne.

    Smiešne: Pamätám si, ako raz Čarnogurský v televízii, myslím, že to bolo v Lampe, obhajoval svoj pozitívny vzťah k Rusku. Zvlášť ma zaujalo jeho mimoriadne detinské precitnutie, keď sa dostal k hodnoteniu ekonomickej situácie Ruska – nejako takto: „Ale veď v Moskve už ani neuvidíte iné auto ako zahraničné fáro…“ No chlapec. Už len pastelky mu dať do ruky. … K tejto detinskosti sa vyjadrovať nebudem. … Chcel by som len Jána Čarnogurského, tohto „zdatného polemika“, poprosiť, aby jeho skromný a zároveň fundovane veľavravný ekonomický odhad predostrel na výročnom zasadaní riadiaceho výboru sibírskej obce Deputatskij, alebo aby ním aspoň potešil syna tragicky zosnulej Anny Politkovskej.

  14. Lavíroval celý život povedal:

    Je mi to ľúto, ale p.Dr. Čarnogurský lavíroval celý život, sčasti ani zato nemôže, lebo sa narodil ako syn poslanca Slovenského snemu. Ale nie každý syn prominenta Slovenskej republiky mohol vyštudovať, nota bene dokonca právo. Jeho najväčším problémom je HOVORIŤ PRAVDU, tak o sebe, ako aj o svojom účinkovaní. Jeho raketový štart do ponovembrovej politiky mu zabezpečila zrežírovaná väzba posledných mesiacov r. 1989, kedy režim sa rúcal a on s gloriolou disidenta vstúpil do politiky. Má leví podiel na nedohode s Čechmi ohľadne rozpadu, lebo nikdy nepovedal Slovákom o jej pravej príčine. Vždy to komentoval- už-už sa blížime k dohode, chýba maličkosť. Nuž a aká to bola, dodnes neprezradil. Tak ako nikdy neprezradil, z čoho pramení, ale vskutku, jeho rusolfilstvo. Iste nepramení ani z Tolstého, ani z Čechova.
    Ale najhoršie je to, že nechce vziať do úvahy, že nekonečne odďaloval i vstup do EÚ,
    a bol proti samostatnosti Slovenska, čo je s jeho prezidentskými ambíciami v nekonečnom rozpore. Samozrejme, z pretendentov nie je v tom sám.
    A to už ani nespomínam jeho rozbíjanie fungujúceho poľnohospodárstva.
    Poprosil by som jeho i blízke okolie, aby si vyšiel medzi ľudí, hocikde na Slovensku, aby si vypočul ich názory na seba a jeho doterajšie pôsobenie. Ak bude úspešný, potom nech kandiduje hoc aj na predsedu VZ OSN.

  15. Jano povedal:

    Vážený pán Čarnogurský,
    dlho som premýšľal, či sa zapojiť do tejto diskusie. Už som predsa len starší človek (Váš rovesník), ktorý si však veľa pamätá… A NIKDY doteraz som takýmto spôsobom nepísal…A v predchádzajúcich príspevkoch bolo napísané veľmi veľa, pri viacerých som až uznanlivo tlieskal, ak správne ľudia pomenovali mnohé veci…
    Takže za seba – to podstatné:
    Pán Čarnogurský, veľmi som si Vás vážil približne do polovice 90-tych rokov. Aj keď nie som ortodoxný katolík, vážil som si Vaše prejavy, názory i hodnoty. Postupom času som však zistil, že nie všetko je zlato, čo sa blyští, aj keď ako „poľahčujúcou“ okolnosťou je, že „politika je panské huncútstvo“.
    Postupne, tak ako som videl a počul Vaše vyjadrenia o nežnej revolúcii (Pod lampou, STV a iné), som ostal zdesený nad Vašou stratou pamäte a vyzerali ste ako spiatočník, kryptokomunista. Postupne sa v priebehu času vyplavili na povrch meno Ivana Čarnogurského vo zväzkoch ŠTB, Vášho syna v kauzách SPP/ Duckého zmenky/HZDS, Vaše aktivity na tému rusofilstvo, uhlie a i., ako aj vo Vami autorizovanom článku v SME o zaťovi z ŠTB, a je mi Vás úprimne ľúto…
    Naozaj sa v roku 1968 a tesne po nič nestalo? Naozaj desiatky tisíc členov rodín nedostalo tresty, zastavené platové postupy, neostali bez práce, noví absolventi bez možnosti zamestnať sa v okruhu 100 km??? Viem Vám iba z mojej rodiny dodať viacero mien, ale načo, aj tak sa podľa Vás nič nestalo, a hlavne – Vy sa máte dobre.
    Pán Čarnogurský, je mi Vás ľúto, ba dokonca sa za Vás hanbím… Chlap s Vašou vierou by pred peniazmi nemal skriviť svoj chrbát. Len nie, prosím, takéhoto prezidenta, nič iné nám naozaj v zbierke našich prezidentov nechýba.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *