Kde je moje telo…

Kde je moje telo…a kde hlava

Sú tri popoludní a ja sa chystám na cestu do Lipska. Nasledujúci deň ráno tam mám rozhodovať svetový pohár v šerme. Plánoval som vyraziť už pred pol hodinou. Rozlúčim sa so svojou ženou a nastupujem do auta. Odrazu mi napadne, či sa nezastaviť za deťmi na výtvarke, kam chodia každý štvrtok popoludní kresliť. Viem, už sme sa rozlúčili ráno a k tomu ešte meškám, ale napokon aj tak namiesto smeru na diaľnicu, zamierim si to za nimi na spomínanú výtvarku.

Obe sú prekvapené (milo ;)). Zavolám ich von z triedy. Prehodíme pár slov, dáme si pusu a vyrážam. Mám asi hodinové oneskorenie a pred sebou približne šesťsto kilometrov.

Na stosedemdesiatom kilometri smerom na Prahu je veľká búračka. Správa o sedemkilometrovej kolóne, ktorá prichádza z rádia, ma zastihne práve včas, aby som zišiel z diaľnice a vyhol sa dvojhodinovému čakaniu. „Nebyť tej neplánovanej rozlúčky, neprišlo by upozornenie včas a ja by som teraz stál v kolóne a čakal,“ napadlo mi a spomenul som si na Elfov, ktorí tak neradi dávajú rady, čo by človek mal urobiť a čo nie… pretože ani tí najmúdrejší nedovidia dosť ďaleko na to, aby dokázali posúdiť, aké ovocie prinesie dané rozhodnutie…

O dvadsať kilometrov sa vraciam nazad na prázdnu diaľnicu a vybaví sa mi predchádzajúci večer, keď som na tréningu šermoval s Viki a ona ma porazila. Moja žena, ktorá zápas sledovala, sa ma po zápase spýtala, aké to je, prehrať s vlastnou dcérou. Odpovedal som, že to je úžasné. A ono to naozaj také bolo. 😉

Moje telo je v hoteli Westin, dobrých šesťsto kilometrov od mojich najbližších a hlava… hlava zostala pri nich…

Autor článku: Dávid Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v Zo života (nielen hmyzu) a označkovaný ako , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Jedna odpoveď na Kde je moje telo…

  1. Spätné upozornenie: Prečo Alexander Ivanov „hajluje“ | ini.sk - alternatíva k rutine

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *