Keď žiaci neklopia cudne zrak

Učiteľ a žiakNastúpil som do prázdnej električky a i napriek množstvu voľných sedadiel, postavil som sa celkom dozadu. Pozerám dnešné správy. Čítam na SME-čku o zavraždenej právničke, kde policajti „typujú“ s tvrdým „y“  a vravím si, že to je strašné. Nie to „y“, aj mne sa občas stane, že riadne zavalím a to som učil slovenčinu. Strašné je, že ľudia zabíjajú iných ľudí. 🙁

„Nie ste vy náhodou Králik?“ ozve sa dievčina stojaca v hlúčiku mládežníkov. Vravím jej, že som a ona sa hneď pýta, že ako sa mám a čo robím, vraj si ma pamätá z Tbiliskej. Do rozhovoru sa pridali ešte ďalší dvaja mládežníci, chlapec a dievča, tiež bývalí žiaci ZŠ Tbiliská. Neučil som ich, ale párkrát som u nich suploval, takže tváre som si matne pamätal. Chvíľu sme sa zhovárali, potom vystúpili. Stál som a usmieval sa, lebo…

Je príjemné, ak sa vám prihovoria bývalí žiaci. Omnoho príjemnejšie než to, keď idú okolo vás a cudne sklopia zrak, alebo pozerajú na opačnú stranu… lebo priznajme si úprimne, že aj takí sa nájdu.

Ilustračný obrázok: wikimedia.org

Autor článku: Dávid Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v Čo na to teta školníčka a označkovaný ako . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *