Lucia Bizarretová: Moja poézia je pre menej konzervatívnych

Lucia BizarretováLucia Bizarretová je mladá poetka, ktorá si vo svojej tvorbe pred ústa primoc servítku nedáva. Za úlohu si zobrala zviditeľňovať predovšetkým mladých autorov poézie. Zopár otázok za ini.sk položil Tibor.

Ahoj, Lucia. Viem o tebe, že si predovšetkým poetka píšuca voľným veršom, ktorá rada rozoberá aktuálne a kontroverzné témy (napr. LGBT). Aj vďaka tomu si sa pohádala na čítaní s jednou poslucháčkou… 🙂 Báseň si si zvolila preto, lebo na malom mieste dokáže vystihnúť pointu. Snažíš sa slovenskú poéziu mladých autorov čo najviac zviditeľniť, takže si založila kultúrno-literárny online časopis iLeGaLiT a svoje básne si čitateľom priblížila aj ako online nahrávky (básne naživo). Na internete je s tebou viacero rozhovorov. Knižne ti vydali zbierku básní Izba s oceľovými roletami. Toto všetko stíhaš v mladom veku (narodená v roku pádu socializmu v Česko-Slovensku ;)) a popri štúdiu žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Tibor: Takto som ťa predstavil ja. Chceš niečo doplniť?
Lucia: Doplnila by som iba jednu najčerstvejšiu informáciu. Minulý týždeň mi vyšla druhá kniha Dva kríže na krku, ktorá je opäť zbierkou, ale oproti môjmu debutu obsahuje okrem básní aj dve prozaické diela.

Tibor: Viem, prečo si si vybrala poéziu ty, ale z akého dôvodu by ju mali (aspoň) čítať ostatní?
Lucia: Čítanie poézie im v súčasnej uponáhľanej dobe zaberie oveľa menej času než čítanie románov či noviel… A pokiaľ čítajú radšej v elektronickej podobe, napríklad na počítačoch, tabletoch či na čítačkách elektronických kníh, tak kratšie literárne útvary sú aj menšia záťaž pre oči. Hlavne, ak však niekto poéziu nechce čítať, netreba ho nútiť. Ja osobne som tiež nemala rada, keď nás na základnej alebo na strednej nútili čokoľvek čítať… Jednoducho, musí to byť ich vlastná voľba.

Lucia Bizarretová - Izba s oceľovými roletami (foto: Lucia Poláková)

Lucia Bizarretová – Izba s oceľovými roletami (foto: Lucia Poláková)

Tibor: Ako vnímajú tvoju tvorbu učitelia z fakulty? Poznajú/čítajú ju?
Lucia: Viem o dvoch alebo o troch, ktorí vedia, že píšem a aj čítali niečo z mojej tvorby, ale čo si o nej myslia, to sa už ku mne nedostalo.

Tibor: A čo tvoji rodičia a súrodenci? Podporujú ťa v písaní?
Lucia: Som jedináčik a dúfam, že nie rozmaznaný, heh. Takže súrodenci z otázky hneď vypadli. Rodičia si občas niečo prečítajú, ale nadšení nie sú, čo píšem, sa im nepáči. Ja to však chápem, predsa len, témy, ktoré rozoberám, sú skôr pre mladších alebo aj pre starších, no pre tých, ktorí sú menej konzervatívni.

Tibor: Keď si bola malá, chcela si byť (okrem iného) učiteľka. Tvrdíš, že by žiaci mali poznať tvorbu súčasných mladých autorov, ktorí píšu o celospoločensky aktuálnych témach. Pre akých starých žiakov by si odporučila svoje básne?
Lucia: To som tuším povedala v nejakom rozhovore, že som chcela byť učiteľkou, ale bolo to veľmi dávno, niekedy na prvom stupni základnej školy. Vtedy ma v škole asi niečo nadchlo, a preto som chcela byť práve týmto, ale trvalo to fakt len krátku chvíľu. Moje básne by som odporučila pre žiakov, ktorí majú 15 a viac rokov, keďže sa v nich sem-tam vyskytnú aj nejaké vulgarizmy.

Tibor: Skúšala si sa dohodnúť s učiteľmi literatúry (povedzme na stredných školách) na čítaní svojich básní žiakom? Ak áno, ako to dopadlo? Ak nie, chcela by si?
Lucia: Zatiaľ som to neskúšala, ale určite by to bolo fajn. Možno čakám, kým oni oslovia mňa, aby som prišla niečo prečítať… A možno sa tak stane práve po tomto rozhovore.

Tibor: Študuješ žurnalistiku, takže by si sa asi chcela živiť písaním. Myslíš, že popri zamestnaní budeš stíhať aj písať/propagovať poéziu a starať sa o iLeGaLiT? Alebo to chceš nejako spojiť?
Lucia: Ešte donedávna to tak bolo, že som sa chcela živiť písaním, ale teraz skôr nie… Jasné, keď som nastupovala na žurnalistiku, vtedy som chcela a dúfala, že po skončení štúdia sa zamestnám v nejakom printovom médiu, no čím viac viem o tom, ako to v médiách funguje, tým menej túžim po práci v nich. Každopádne, nech by som sa zamestnala kdekoľvek, čas na písanie básní či celkovo na literatúru si nájdem vždy. Čo sa týka iLeGaLiT-u, jeho budúcnosť nevidím príliš ružovo, nejaký rok (možno dva) ho ešte potiahnem a potom buď zanikne, alebo prenechám šéfredaktorstvo niekomu inému.

Tibor: Chceš ešte niečo dodať, na čo som sa nepýtal?
Lucia: Na záver sa už len poďakovať tebe, Tibor, že si mi dal možnosť prezentovať sa prostredníctvom tohto rozhovoru. 😉

Lucia Bizarretová (foto: Lucia Poláková)

Lucia Bizarretová (foto: Lucia Poláková)

Share
Tento obsah bol zaradený v Čo to hovoríte? a označkovaný ako , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *