Matej Drlička: Od Prdimuchu k Sitnianskym rytierom

Viva ZborIniciátor projektu Legendy o rytieroch zo Sitna bol Matej Drlička, režíroval Jakub Nvota, hrali Zuzana Krónerova, Táňa Pauhofová, Ivo Gogál, Lukáš Latinák, Marián Čekovský, Miro Noga, Štefan Skrúcaný, text k piesňam napísal Peter Kollar, hral Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, hudbu zložil a dirigoval, absolútne perfektný Oskar Rózsa (všetky tri moje baby po akcii skonštatovali, že sú doňho ;)).

Viete, naša dcéra vystupovala v rámci VIVA ZBORU a bol to neuveriteľný zážitok.

To verím, rovnako aj pre nás.

Viva Zbor - premiera

Čo bolo vlastne cieľom tejto akcie?

Veľmi zjednodušene? Dať deťom možnosť zažiť si, ako funguje práca spevákov, hercov, orchestra, vrátane emócií počas vystúpenia aj po ňom.  Dať im cieľ. Priblížiť im hudbu, ktorá má blízko ku klasike a tiež ich trochu primäť spievať na hudobnej výchove. Bolo tam aj mnoho iných „menších“ cieľov, ale tieto sú tie hlavné.

A to ste si len tak raz povedali, idem spraviť osemstočlenný detský zbor a spravili ste?

Nie celkom. Minister kultúry pán Maďarič si občas k sebe na Ministerstvo volá rôznych ľudí z oblasti kultúry a diskutuje s nimi o kultúre na Slovensku.  Zavolal si raz aj mňa a pri tomto rozhovore som s ním hovoril o tom, že by bolo fajn pomôcť trochu priblížiť klasiku mladému divákovi. A on na to, vraj keď som taký múdry, nech niečo vymyslím.

Viva Zbor - minister kultúry Marek Maďarič

Takže ste vlastne vymysleli projekt na žiadosť pána ministra?

Nie, nie, musím sa priznať, že ten projekt bol jedným z projektov, ktoré som nosil už dlhší čas v hlave. Tento jeden bol inšpirovaný veľkolepým juhoamerickým projektom El Sistema.

Ako na to zareagoval?

Keď som mu to predstavil, spýtal sa ma, či som schopný takéto niečo aj zrealizovať, alebo je to len v štádiu fikcie.

A vy?

Povedal som mu, že to viem aj zrealizovať. Na to on navrhol, nech sa stretnem s riaditeľkou NOCky pani Janou Kresákovou, nakoľko aj NOCka by chcela v tomto smere niečo vymyslieť, len nemajú konkrétny nápad. Môj nápad sa im páčil, a tak na projekt vyčlenili aj nejaké finančné prostriedky. A toto bol aj dôvod, prečo celý projekt nešiel cez grantové kolo. Jednoducho, ja som nežiadal peniaze od ministerstva, NOC chcela podniknúť aktivitu a ja som im dal nápad, to je všetko.  V spolupráci s NOC sme vypracovali návrh rozpočtu, ktorý následne MK schválilo.  NOC je štátna inštitúcia a preto každé euro, ktoré bolo využité na tento projekt bolo monitorované a každý finančný úkon podliehal prísnym pravidlám.  Na každého dodávateľa, na akúkoľvek službu, bolo nutné robiť verejné obstarávanie, alebo prieskum trhu.  Bola to pre mňa nová a poviem vám úprimne, aj vyčerpávajúca skúsenosť.  Systém je nastavený tak, že všetko dlho trvá a rozhodujúca je vždy najlepšia cena, čo v umeleckej branži dosť komplikuje situáciu…

Viva Zbor - decká spievajú

Aká bola suma, ktorou ministerstvo podporilo tento projekt?

Cca. 170.000,- eur (vrátane DPH).  V tom sú však už zahrnuté peniaze NOCky, ktoré už mali v rozpočte na rok 2013.  Neviem akou sumou MK dofinancovalo projekt.  Ja som riešil financie výlučne s riaditeľkou NOCky.

Stačilo to na celý projekt?

Nie. Začiatkom roka sa mi podarilo na tento projekt zohnať pomerne vysokú sumu zo súkromného sektora.  Bez tohto dofinancovania by sa projekt nemohol uskutočniť.

Koľko bol finálny rozpočet?

Približne 300 000 eur.

Hovorili ste, že Vašim cieľom bol zážitok detí, priblíženie klasickej hudby a spev na hudobnej výchove, ale pán minister Čaplovič spomenul, že ide o nový druh hudobnej výchovy, dokonca jej  renesanciu, kde je pravda?

Áno, pán minister Čaplovič čosi v tom duchu povedal, možno to takto vycítil z písomnej podoby projektu, ktorú mal momentálne k dispozícii, ale ja sa s týmto nestotožňujem. Nikdy sme nevydali učebnice, len jednoduchý pracovný zošit a neriešili sme nejakú didaktiku vyučovania. Nikdy sme ako autori nedeklarovali, že sa jedná o renesanciu, či transformáciu, alebo čokoľvek iné, hudobnej výchovy. Toto bol dobrovoľný projekt, do ktorého sa školy mohli prihlásiť a ktorý v rámci hudobnej výchovy viedol deti k spevu, hudbe a pripravoval ich na umelecký výstup a následný zážitok. To je celé. Mali sme poradcov z oblasti didaktiky a pedagogiky, detskej psychológie, ale tí nám pomáhali odhadnúť náročnosť piesní, počet piesní, či hlasový rozsah. Áno, do piesní sme nenápadne zapracovali niekoľko „lekcií“ ohľadom zmeny rytmu, či modulácií, dynamiky, ale nešlo o snahu vyučovať.  Problematiku spomínaných hudobných oblastí sme riešili nenásilnou a empirickou formou.  Deti napríklad zaspievali náročný modulačný úsek bez toho, aby si to vôbec uvedomili.  Následne už prebrali štafetu učitelia, ktorí im objasnili o čo ide aj z teoretickej stánky.  Spontánne muzicírovanie je vždy prínosnejšie ako zbytočné teoretizovanie….

Keď ste spomínali tú didaktiku a pedagogiku, napadá mi, ako učiteľovi otázka, ako sa dali tie decká zvládnuť. Pozitívne viem, že tam boli aj decká, ktoré majú v škole problém so správaním.

Počas poslednej fázy (10 dní na Zimnom štadióne) bola na mieste prítomná celá „armáda“ produkčných, ktorí boli pripravení riešiť akúkoľvek situáciu, ale aj kopa mladých ľudí z VŠMU a samozrejme tam boli aj pedagógovia. Nad bezpečnosťou a zdravím detí bdeli celý čas desiatky zdravotníkov, požiarnikov a SBSkárov.  Nakoniec tam ale nastal ten čarovný moment, ktorí všetci umelci dobre poznajú, že skrátka tie decká fungovali. Jasné, bol tam džavot, ale to inak ani nejde pri tom počte detí. Teda ten džavot tam bol len kým neprišiel Oskar. Ten im na úvod vysvetlil svojich šesť prikázaní ohľadom vzťahu dirigent – zbor a decká ich dodržiaval do poslednej bodky. On si ich skrátka dokázal neuveriteľne získať. Ale nie len počas skúšok. Ak by ste ho hľadali počas prestávok, našli by ste obklopeného hŕbou detí. Oskar bol ako včelár v úli s obrovským kŕdľom včiel.

Viva Zbor - decká a dirigent Oskar Rózsa

Detský VIVA ZBOR bol tvorený deťmi deviatich bratislavských základných škôl a asi dvadsaťčlenným speváckym zborom Slovenského rozhlasu. Bola to nejaká poistka, keby to tým bežným deťom náhodou nešlo?

Ani náhodou. Účasť speváckeho zboru Slovenského rozhlasu bola skôr náhodou. Adrián Kokoš, ktorý je zbormajstrom tohto zboru mi zavolal niekedy v decembri, alebo v januári, vraj má vo svojom zbore deti, ktoré v škole nacvičujú piesne na VIVA ZBOR. Tieto piesne sa im páčia a chceli by ich spievať aj na zbore Slovenského rozhlasu. Tak som im dal podklady a v jednej chvíli sa ma Adrián opýtal, či by som nechcel zobrať aj ich decká do partie. Nevidel som na tom nič zlé. Dokonca sme ich pôvodne chceli rozmiestniť do priestoru medzi ostatné decká, aby ich ťahali a pomáhali im, no nakoniec sme ich nechali v jednej kope.

Kdesi som čítal, že boli mikrofóny len pred nimi.

To nie je pravda, mikrofóny boli rozmiestnené proporčne po celom priestore. Oni mali pred sebou dva mikrofóny. Iba hluchý človek (a takých je medzi našou akademicko-teoretickou „elitou“ veľa) mohol v ten večer nepočuť 800 detí a tvrdiť, že ich spievalo 20… To je úplný nonsense a urážka všetkých detí, ktoré si išli pľúca vyspievať.

Viva Zbor - premiera - podium

Ako prebiehala príprava na finálne vystúpenie?

Tu musím spomenúť veľké zapojenie a snahu zapojených učiteľov, lebo práve oni celoročne pripravovali decká. Patrí im za to môj veľký obdiv a vďaka. To oni výrazne prispeli k tomu záverečnému úspechu. Každý mesiac, počas celého školského roka, od nás dostali novú pieseň na CD aj s textom. Pieseň bola pripravená tak, aby to mohol využiť aj človek, bez hudobného vzdelania a aby zvládol prácu s touto piesňou. Učiteľom s hudobným vzdelaním sme dali klavírny part, aby si to vedeli s deckami aj zahrať. Tiež sme vytvorili systém návštev hercov na školách.

Viem, o tom som počul. Niekde písali, že Adela Banášová učí hudobnú výchovu. 😉

Nám skôr išlo o motiváciu žiakov. Adela prišla do triedy a povedala deckám, že: „Decká super, ale treba sa snažiť viac, lebo o mesiac si vás prídem skontrolovať s Čekovským.“

Viva Zbor - Adela Banášová, pes a decká

Aký je Váš vzťah k politike?

Politiku, nie len tú našu, považujem za nutné zlo…

Je možné, že išlo v tomto projekte aj o politickú propagáciu?

V žiadnom prípade nie. Projekt bol z časti financovaný z NOCky a možno si na tom skúsili nahnať nejaké dobré politické body, ale my sme to robili bez akéhokoľvek politického zámeru.

V rámci fungovania zboru, vyskytol sa nejaký podprahový politický podmaz?

Ani náhodou. Pokojne sa spýtajte kohokoľvek z účastníkov, nikdy tam neodznelo nič, čo by mohlo byť spojované so súčasnou koalíciou.

A čo ten námet?

Námet som navrhol ja. Hneď v úvode som konzultoval otázku príbehu so známym historikom pánom Pavlom Dvořákom.  Chcel som nejaký slovenský námet.  Sedeli sme a nedospeli sme k ničomu. Pán Dvořák mi dal niekoľko historických námetov vychádzajúcich zo skutočnosti, ktoré ale neboli pre deti. Potom odrazu hovorí, však skúste legendy.

Viva Zbor - decká spievajú

A čo bol výsledok?

Prvý nápad bol príbeh upíra Prdimuchu z Dolnej Lehoty.

Čo?

Akoby som Vám to opísal. Bolo to vraj spojenie upíra a vlkolaka, taká riadna kreatúra temnôt, ktorá terorizovala nejakú dedinu. Pán Dvořák dokonca vraj našiel jeho hrob, keď pátral po tejto legende.

No, ale to je iný príbeh, než ten, čo som videl. 😉

Áno. Najskôr sme rozpracovali Upíra Prdimuchu, na spôsob komickej melodrámy a vyzeralo to fakt dobre. Oskar už sa tešil na ľudovú operu. Dokonca už sme mali aj predohru: „Prdimucha, Prdimucha… tralala…“

Znie to fantasticky. Prečo sa volal ten upír Prdimucha?

Údajne si v jednej chvíli prdol a vyleteli z neho muchy.

Dobre, mali ste Prdimuchu. Ako ste sa od neho dostali k rytierom zo Sitna?

Predsa len, bolo jasné, že Prdimucha je veľmi odvážny námet a nie je veľa ľudí, ktorí by prijali takéto „veľdielo“, preto sme ako zálohu pripravili Sitniansku legendu. Rytieri, láska, súboje…

A nešlo v prípade tejto zálohy o politické dielo?

Ono, legendy a povesti sa často stávajú obeťami politikov a politických systémov, ale otvorene hovorím, že ja som to s politickým zámerom nerobil a v čase písania som tam ani žiaden nevidel.

Takže ste mali dva námety. Prdimuchu a Rytierov zo Sitna. Napokon zvíťazili rytieri, prečo?

Prišiel som za pánom ministrom Maďaričom a predostrel mu oba návrhy. Zrejme je jasné, ako sa tváril, keď som hovoril o Prdimuchovi.

Viva Zbor - Čekovský a Latinák

Úplne jasné. Čo bolo ďalej?

No, pán minister Čaplovič, ktorý sa pochopiteľne tiež k celému projektu vyjadroval, navrhol ešte tretiu alternatívu, teda príbeh o Cyrilovi a Metodovi, s čím som však nesúhlasil so zdôvodnením, že podľa mňa pri tých dvoch deti zaspia. Navrhol som mu, že ich radšej nejako vtipne vložíme do tejto legendy. S týmto návrhom súhlasili obaja ministri.

No a nebol to problém? Nebolo to také niečo nasilu?

Keď som o tom hovoril s režisérom Kubom Nvotom, ten povedal, že to zvládne, tak sme to ďalej neriešili.  Odkaz Cyrila a Metoda sme v príbehu nijako nezosmiešnili a náš príbeh tým nijako neutrpel.

Ako ste vnímali negatívne reakcie, lebo aj také boli, veď o tom viete.

Tie kritiky prichádzali od začiatku. V rámci môjho produkčného tímu sme to nejako neriešili, aj keď je jasné, že to zabolelo. V prípade umeleckého tímu, tam to bolo náročnejšie. Niektorí to brali celkom osobne a pociťovali to ako krivdu. Ale napokon sa to upokojilo, lebo okrem negatívnych reakcií prišlo aj veľa pozitívnych. A nie od hocikoho.

Od koho napríklad?

Projekt má veľa podporovateľov z radov špičkových umelcov.  Po prenose na STV mi napísal napríklad Juraj Valčuha, jediný slovenský dirigent, ktorý dirigoval Berlínsku filharmóniu a Newyorkskú filharmóniu, vraj to bolo skvelé a mal slzy v očiach, keď sledoval záznam z vystúpenia.  Ale otvorenú podporu vyjadrili napríklad aj Blanka Juhaňáková, zbormajsterka renomovaného a bez preháňania svetoznámeho Slovenského filharmonického zboru.  Alebo Magda Rovňáková, zbormajsterka Bratislavského chlapčenského zboru.  Tieto dámy myslím niečo o zborovom speve a práci s mladými ľuďmi vedia…  Zoznam podporovateľov projektu je dlhý.

Ako si vysvetľujete ten kontrast? Teda že sa objavili tak rozdielne reakcie odbornej verejnosti?

Na Slovensku sa úspech neodpúšťa. Možno osobné záujmy, neviem, možno ma vnímajú ako agresívneho mladého manažéra, ktorý vstúpil do stojatého rybníka a rozvíril vodu. Je to ľudské. Nevylučujem, že o pár rokov mi bude vadiť niekto, kto začne zavádzať kybernetické orchestre. 🙂 A možno by to mohlo byť aj o peniazoch, ktoré sa mi na projekt podarilo dať dokopy.  Možno aj osobná ješitnosť, že som si nevybral k spolupráci práve ich.  Jeden z odporcov projektu kládol verejne otázku – prečo Nvota? Prečo Rózsa? Prečo Kollár?

Ako ste zareagovali na tie negatívne reakcie?

Ponúkol som ich autorom osobné stretnutie a postupne som sa s niekoľkými aj stretol. Väčšina z nich po osobnom rozhovore uznala, že ide o zmysluplný projekt.

Projekt prebehol, vyzerá to, že úspešne. Čo ďalej?

Chceme v ňom pokračovať. Samozrejme s istými zmenami.

Viva Zbor - všetci na skúške

Akými?

Hlavnou novinkou je ambícia rozšíriť projekt na celé Slovensko. Ide tiež o zmeny obsahové. Je vysoko pravdepodobné, že vstup Cyrila a Metoda skrátime, alebo tam dáme pesničku, alebo ho jednoducho úplne vyhodíme. Ešte nie sme celkom rozhodnutí. Tiež by sme boli radi, aby boli decká aktívnejšie zapájané a okrem spevu pomáhali s rôznymi scénickými zvukmi a ruchmi. A možno aj iné prvky, ktoré pomôžu väčšej interaktivite.

To rozšírenie na celé Slovensko mi príde celkom odvážne, čo to znamená v praxi?

V priebehu augusta pôjde na všetky školy na území Slovenska list, že sa štvrté a piate ročníky môžu opäť zapojiť do projektu VIVA ZBOR. Akonáhle sa niektorá škola zapojí, dostane od nás pracovný zošit a inštrukcie, aby mohli začať s nácvikom piesní.

Čo ak tých škôl bude priveľa?

Mysleli sme aj na to. Pôjde v podstate o súťaž tried a vo finále budú na jedinom vystúpení v Bratislave účinkovať už iba víťazné triedy z celého Slovenska. Oproti tomuto roku by sme chceli zvýšiť počet vystupujúcich asi na tisíc.

Aké budú kritériá výberu?

V decembri budú školy vyzvané, aby nahrali jednu pieseň vo formáte MP3 a poslali nám to. Ak bude mať niekto technický problém s nahratím, určite pomôžeme.

Kto vyberie víťazov?

Porota tvorená asi tridsiatimi osobnosťami z oblasti hudby (najmä zbormajstri) z rôznych kútov Slovenska.

Nemôže sa stať, že bude medzi vybratými povedzme väčšina škôl z Bratislavy?

Určite nie. Chceme stanoviť kvóty na každý kraj, čím zabezpečíme, aby spievali decká z celého Slovenska.

Kedy sa dozvedia školy výsledok súťaže?

Výsledky vyhlásime v priebehu apríla, aby bol čas pripraviť sa aj logisticky na cestu do hlavného mesta. V tom čase začnú školy navštevovať aj herci, tak ako tomu bolo tento rok.

Viva Zbor - diváci

Prečo sa musia decká stretávať s hercami?

Jednak je to motivácia, ešte viac pridať, no tiež je to začiatok spolupráce. Musia sa predsa zoznámiť so svojimi budúcimi kolegami.

A čo finále, bude zas také isté ako bolo tento rok?

Nie celkom. Pre finalistov máme v pláne usporiadať ešte pred samotným vystúpením týždňový hudobný camp. Dopoludnia pôjdu vždy na tréning v zimnom štadióne a popoludní budú riešiť veľa úloh súvisiacich s hudbou, zúčastňovať sa rôznych koncertov a tiež tam prídu aj mnohí hudobníci a iní zaujímaví hostia.

Ako bude projekt financovaný?

Na túto tému sme už začali rokovania s NOCkou a MK.  Určite sa budem snažiť opäť získať štátnu dotáciu, no súčasne budeme riešiť aj sponzorov.

Rozhodli ste sa pre veľký krajec chleba.

Musím sa priznať, že v tejto chvíli nemám nič sebavedomé, čo by som k tomu mohol vyhlásiť. 🙂 Reakcie detí, rodičov, učiteľov a verejnosti boli natoľko inšpirujúce a motivujúce, že verím, že sa to podarí.

Pýtal sa: Dávid Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v Čo to hovoríte? a označkovaný ako . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *