Nevyšiel

palec horeVčera som prežil zaujímavý deň. Zaujímavý bol preto, lebo mi priniesol zaujímavý zážitok do mojich inak dosť všedných dní. Aj som si najskôr myslel, že budem sklamaný, ale nakoniec som bol príjemne prekvapený…

Začalo to už ráno, keď som prišiel do práce a zistil som, že som zabudol kartičku, ktorou si v dochádzkovom systéme zaznamenávam príchody a odchody. To sa mi ešte nestalo…

Keď som dojedol obed, zistil som, že nemám čím zaplatiť. Zabudol som si peňaženku, čo sa mi často nestáva…

Neviem presne prečo, ale nad oboma situáciami som sa len pousmial. Horšie to samozrejme bolo v tej reštaurácii, keď som zistil, že nemám peniaze. Ak z toho bol niekto v šoku, tak jedine mladá obsluha… 🙂 Ospravedlnil som sa, vysvetlil som a ona, že zavolá vedúcu zmeny. Čo už… Ale stále som bol v pohode, skalopevne presvedčený, že sa mi nemôže nič stať. Neviem, odkiaľ sa vo mne zobralo toľké presvedčenie. 🙂 Vedúca prišla, zistili sme, že sme spolužiaci zo základky, zaplatila to za mňa a ja som jej o pol hodinku peniaze vrátil.

Asi ma držala pri dobrej nálade myšlienka na parádnu akciu s kolegami, ktorá ma čakala popoludní o 15:30. Nič zvláštne, len sa stretneme a dohodneme sa na ďalších termínoch a témach. Teším sa…

Na stretnutie prišla prvá kolegyňa. Potom ešte druhá. Ako správni učitelia sme čakali akademickú štvrťhodinku do 15:45. Nikto neprichádzal, tak sme si dali ďalšiu akademickú štvrťhodinku do 16:00. Počas tej akademickej polhodinky sme predebatovali najrôznejšie témy od „úžasných“ návrhov pána ministra školstva, až po fakt, že rodič je zo zákona povinný starať sa o svoje deti až dokým si nenájdu prvé zamestnanie. Veľmi príjemne strávený čas. Zasmiali sme sa, dozvedeli sme sa nové veci a išli sme domov. Bol som úplne spokojný.

Termín tesne pred dovolenkami učiteľom nevyhovuje. To je pre mňa ďalšie ponaučenie z tohto dňa. 🙂

Prvé stretnutie Klubu moderných učiteľov v Liptovskom Mikuláši nevyšlo. A nevyšiel som ani ja. Stalo sa nedorozumenie a pred vchodovými dvermi zo školy som zistil, že ma zamkli… 🙂 Našťastie ma ešte zbadala kolegyňa, ktorá si akurát sadala na bicykel. Fu, mal som šťastie… 🙂 Zavolala pani riaditeľke, tá sa dohodla s pani upratovačkou a po 15 minútach odňatia slobody mi udelili amnestiu! 😉

Nakoniec som sa cestou domov príjemne porozprával s kolegyňou (išla si popri bicykli, prepáč! :)). Prišiel som domov s veľmi dobrou náladou a bol som šťastný.

Skrátka: Prežil som zaujímavý deň. Zaujímavý bol preto, lebo mi priniesol zaujímavý zážitok do mojich inak dosť všedných dní. Aj som si najskôr myslel, že budem sklamaný, ale nakoniec som bol príjemne prekvapený…

Ilustračný obrázok: Dominika Herichová (študentka EGJT)

Autor článku: Tibor Repček

Share
Tento obsah bol zaradený v Čo na to teta školníčka, Zo života (nielen hmyzu) a označkovaný ako . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *