Neznámemu psíčkarovi…

psíkStojí rovno

Stojí rovno,
sťa plameň hrdej sviece.
Bez hnutia, slávy.
Na hrudi nič sa netrbliece.
Bez slasti,
radosti z premenlivej chvíle.
Napospas obdivu,
viac než mu kedy bolo milé.

Stojí rovno,
nohami pevne na zemi.
Oblaky ďaleko,
vzduch vôkol smrdí skazením.
Bez známky života,
bez cti, či povšimnutia,
mlčí a postáva.
Oni ho k tomu nútia…

Stojí rovno,
je to…

Havo zametač

Neznámy psíčkar,
ty, ktorý nechal si ho takto kruto stáť,
lopatku, vrecko schmatni
a švihaj to tam upratať!

 

PS: Obvykle leží, no tamto vážne stálo. Videl som ráno cestou do práce, poeticky ma nainšpirovalo.

Ilustračné obrázky: dragoart.com a anorak.co.uk

Autor príspevku: Dávid Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v Zo života (nielen hmyzu) a označkovaný ako , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *