Nie som si celkom istá

bolesťNie som si celkom istá, čo sa to dnes deje. Ale ani na to nechcem prísť. Proste len o tom chcem napísať, a to mi úplne stačí…

Ráno som ešte s takými silnými bolesťami hlavy nikdy nevstala. Zvláštne je, že som nemala potrebu zbaviť sa tej bolesti. Síce to bolo na nevydržanie, ale v podstate mi to nevadilo. Zistila som, že keď počúvam Everlasta (napr. Kill the emperor), tak mi dokonca bolesť hlavy vyhovuje, lebo tú hudbu vnímam nejako inak… viac a inakšie ma zaujíma… inak vždy sledujem text, ale teraz nie…

Nejak som sa prepočúvala až k obedu. Aj keď to bolo len pred 2 – 3 hodinami, už ani neviem, čo som si objednala. Od reštaurácie to mám domov najkratšou cestou asi hodinu rýchlej chôdze. Rozhodla som sa, že pôjdem obchádzkou cez tiché miesta a budem sa čo najviac vyhýbať ľuďom. Odporné ticho, ale ľudí ešte stále nemusím, tak si zase púšťam Everlasta (napr. Stay).

Inak som dosť veľká puntičkárka a naozaj dôležité veci si nemám problém zapamätať, ale teraz som zistila, že som zabudla… Mám ešte jednu prácu, do ktorej ma sem-tam zavolajú. Dnes som tam mala byť, ale neprišla som… Zrazu mi prišlo zle a naraz som sa vyvracala… Stihla som akurát tak nasmerovať sa do kríkov, takže to nakoniec dopadlo lepšie ako som čakala…

Bolelo ma brucho, ale do vracania mi už nebolo. Konečne som sa dostala domov s Everlastom v ušiach (napr. I can’t move). Väčšinou sa mi kolegyne smejú, že nosím ruksak a odporúčajú mi nosiť kabelku. Zvláštne… Hornú malú časť ruksaku mám otvorenú, išla som s otvorenou hornou časťou celý čas domov. To sa mi ešte nikdy nestalo…

Teraz už ani neviem prečo ma tento môj priebeh dňa zaujal až natoľko, že som sa rozhodla o ňom napísať. Ani ten priebeh, ani tento text sa mi nezdajú dobré, ale niečo ma núti písať o tom. Spomínam si na naliehavú myšlienku, ktorá ma tlačila do písania. Ale keď som sadla k počítaču, zrazu som nemala o čom… Chcela som sa na to vykašľať, ale naliehavá myšlienka z hlavy proste neodchádzala. Po niekoľkých minútach ma to už unavilo natoľko, že som sa donútila…

Bez Everlasta (napr. Ends) to ale nešlo… Nasadila som si ho do uší a som tu… Tak, a to mi stačí, už ma tá naliehavá myšlienka netrápi a ja si konečne môžem oddýchnuť!

Ilustračný obrázok: deviantart.com

Autorka článku: Andrea Tóthová

Share
Tento obsah bol zaradený v Zo života (nielen hmyzu) a označkovaný ako , , , , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *