Okukoval som na kúpalisku chlapcov

kúpaliskoNepopieram. Skrátka to inak nešlo.

Bol som sa včera s dcérami kúpať v Senci. Ako sme tak sedeli na deke, všimol som si neďaleko postávať dvoch chlapcov. Stáli medzi voľnými dekami, podchvíľou sa rozhliadali a pozorovali ľudí polihávajúcich na okolitých dekách. Keď si všimli, že na nich pozerám, trochu zneisteli a jeden z nich sa poškriabal na hlave. „Prečo tak okukuješ tých chalanov?“ spýtala sa ma Veve. „Správajú sa čudne. Vyzerajú, akoby mapovali okolie pred tým, než niečo vezmú z tých opustených uterákov.“ Veve pozrela tým smerom: „Dobre, pomôžem, aj ja budem pozerať.“ Chlapci si nás premerali pohľadom, potichu si čosi povedali a pomaly sa pohli. Zastavili o kúsok ďalej. Opäť pri opustených veciach. Zas len postávali a obzerali sa. Teraz už sme na nich uprene pozerali obaja. Opäť sa nám stretli pohľady a chalani zas zneisteli a vykročili ďalej. Tentokrát odišli o čosi ďalej. Videl som, že ostali stáť… ako inak, pri ďalších opustených veciach. Odrazu si jeden z chalanov začal rozkladať uterák a sadol si hneď k ruksaku, ktorý tam opustene ležal. Keď si sadol, temer som ho nevidel. Vo výhľade mi tienila partia, ktorá mala rozloženú deku hneď vedľa nás. Druhý chalan ostal stáť a obzeral sa dookola. Postavil som sa, aby som videl aj toho, čo teraz sedel. Chalan, čo sedel, vytiahol jeden rukávnik a začal ho nafukovať (taký ten detský bábätkovský). Počas toho, ako nafukoval, poposadol si ešte bližšie k „opustenému“ ruksaku. Odrazu ma ten stojaci „pozorovateľ“ opäť zmerčil. Zohol sa a niečo povedal „fúkajúcemu“. Obaja sa na mňa zahľadeli. Potom sa pozreli na seba, prehodili niekoľko slov a ten, čo sedel, sa vrtko postavil. Vzal svoj uterák a obaja aj s kamošom „pozorovateľom“ bleskovo odišli.

„Prečo sme na nich pozerali, veď nám nemohli nič zobrať, keď sme tu sedeli?“ spýtala sa ma Veve, keď to chalani definitívne vzdali a odišli. „Aby nemali možnosť okradnúť iných ľudí,“ odpovedal som. „Ak by to boli naše veci, čo tu ležia opustené a sedeli by tu cudzí ľudia, tiež by sme boli radšej, ak by tí cudzí ľudia zabránili krádeži našich vecí, či?“ Prikývla na znak súhlasu. „Dobre, ale prečo sme nič neurobili, keď sme videli, že idú kradnúť?“ nedala pokoj. „Ono, kým nič nevzali, nedalo sa. Bolo by to len obvinenie bez dôkazu. Povedali by, že je to hlúposť a oni sa sem len prišli kúpať. Urobili sme, čo bolo v našich silách. Nezachránili sme celý svet, ale pomohli sme pár ľuďom a to je fajn.“

 

…ak by som mal vymenovať najťažšie choroby moderného človeka, ľahostajnosť by sa vynímala na čelných priečkach…

Ilustračný obrázok: wikimedia.org

Autor článku: Dávid Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v Zo života (nielen hmyzu) a označkovaný ako , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Jedna odpoveď na Okukoval som na kúpalisku chlapcov

  1. Je to presne tak povedal:

    Ľudia sa smejú starým babkám, že im na dedine či v meste, nič neujde. Ale má to aj pozitívnu stránku. V takomto prostredí sa asi ťažko stane, že by mŕtveho suseda či susedu našli po mesiaci ako vo veľkých mestách.
    A rovnako je to aj s krádežami. Tváriť sa, že mňa sa krádež u susedov, je také easy. Ale v podstate si tým vytváram podmienky pre krádež u mňa.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *