„Ošuntelý“ oblek, prešedivelé vlasy, štandardná úvodná komunikácia,

Peace - Smile„Klasika… obyčajný riaditeľ,“ prebleslo mi hlavou, keď som vstupoval do jeho kancelárie.

Boli sme spolu asi hodinu. Rozprával o úspechoch i neúspechoch „jeho“ detí, o tlakoch zo strany zriaďovateľa, aby boli prijaté protekčné deti, o tom, že neznáša papiere a že vďaka bohu za pani zástupkyňu, o „jeho“ Učiteľoch a učiteľoch, o tom, že rád učí, aj keď aj jemu sa stane, že hodina neprebehne podľa jeho predstáv, o tom, že je to v školstve stále ťažšie, ale stále nie je všetko stratené…

Kdesi uprostred rozhovoru som si všimol, že vždy, keď spomínal deti, či učenie, rozžiarili sa mu v očiach ohníčky, vrásky okolo očí sa usmiali a v miestnosti bolo o čosi teplejšie a svetlejšie…

 

„Ošuntelý“ oblek, prešedivelé vlasy, štandardná úvodná komunikácia… „Neuveriteľný človek,“ prebleslo mi hlavou, keď som vychádzal z riaditeľne…

Ilustračný obrázok: flickr.com

Autor článku: Dávid Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v Čo na to teta školníčka a označkovaný ako , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *