Pán prezident, ďakujem, že…

  • SumoMe

Chvalabohu, že moji bývalí žiaci nie sú reportérmi SME…

Je to už pár rokov. Učil som vtedy na Tbiliskej a zaregistroval, že sa niektoré decká v mojej triede nie celkom vhodne vyjadrujú na adresu spolužiakov. Spravil som teda triednickú hodinu, kde som nadhodil problém slovného urážania a tiež navrhol riešenie. A aké bolo moje riešenie? Keďže človek, ktorý sa takto vyjadrí na adresu druhého, sa vlastne predstaví ako hlúpy človek, je celkom namieste, pousmiať sa a poďakovať dotyčnému za to, že sa predstavil. 😉

K záveru tej hodiny som v rámci tréningu prešiel triedou a rad radom každému povedal, že je somár. Oslovené dieťa sa na mňa vždy usmialo a zahlásilo: „Ďakujem, že si sa mi predstavil.“

V triede to pomohlo a slovné urážanie kleslo na minimum. Ak sa náhodou niekto pozabudol, hneď sa mu dostalo „milého poďakovania“. 😉

Chvalabohu, že moji bývalí žiaci nie sú reportérmi SME, lebo ak by boli a pán prezident by niektorého z nich označil ako analfabeta, dostal by jedinú možnú odpoveď…

„Ďakujem, že si sa mi predstavil.“

Autor článku: Dávid Králik

Tento obsah bol zaradený v Čo na to teta školníčka, Na poli tyká a označkovaný ako , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *