Počuj, Paríž… nemyslela som to vážne!

Eiffelovka - lístkyBíp, bíp, bíp,… „Ach, dokelu! Zasa takto skoro vstávať, “ pomyslela som si, keď mi zazvonil budík o tretej v noci.

„No ták, Viki, vstávaj, sme na pumpe,“ zobudil ma hlas mojej “mutterinky“. Chvíľu som dezorientovane sedela v aute a až neskôr som si uvedomila, že sa mi plní životný sen!!! Som predsa na ceste do Paríža!!! Rýchlo som vystúpila z auta a bežala za zvyškom rodiny. Tesne po tom, ako sme vyrazili z pumpy, sa nás mutterinka spýtala, či si nedáme mrkvu. Odpoveď bola jednoznačné áno, však sme predsa nejakí králici (keby niekto nevedel, voláme sa Králikovci)! Len tak som si chrumkala mrkvu, keď sa zrazu rodičia strašne rozosmiali. Chvíľu sme sa na nich s Veve (sestra) len tak pozerali, a potom nám to došlo. Bilbord pri ceste akoby hovoril: “Vitajte vo Francúzsku, Králikovci!“

Paríž

Paríž

Zvyšok cesty už prebehol v pohode a bez nejakých podobných prekvapení.

Prvý dojem z Paríža nebol akurát taký, ako som čakala, lebo sme prechádzali cez nejakú priemyselnú časť. Oh, ešte musím uviesť na pravú mieru, že sme si neprišli len tak pozrieť Paríž, ale prišli sme, samozrejme, v prvom rade šermovať a až potom si pozrieť mesto. Takže prvá zastávka – šermiarska hala, kde sme si museli dať skontrolovať veci, a to by som nebola ja, keby som mala všetko dobré. Šermiarska vesta – jedna z najdôležitejších vecí pri šerme! Keďže nová vesta, ktorá už síce bola objednaná, ešte nedošla a v mojej starej som šermovať podľa výsledkov kontroly v hale nemohla, “vaterinko“ mal hneď nápad, ako tento problém s vestou vyriešiť: „Dáš si moju vestu a hotovo!“ povedal a mne nezostávalo nič iné len súhlasiť. Aj keď si asi viete predstaviť, ako som v nej vyzerala (Pozn. autora: Vaterinko už úspešne zdolal stokilovú hranicu).

Po kontrole sme došli na hotel, išli na večeru a potom hurá do postele.

05:40 ráno – bíp, bíp, bíp,… „A zasa vstávať,“ pomyslela som si a zobudila som aj Veve. Rýchlo sme sa obliekli, umyli, najedli a vyrazili sme do haly. No, ohľadne šermu vám toho poviem asi toľko, že takto odporne som ešte nikdy v živote nešermovala. Takže som vyletela hneď z kola. Veve šermovala o dosť lepšie, a tým pádom sa dostala do druhého dňa.

No a poobede to prišlo :). Šli sme na Eiffelovku. Už z diaľky som ju videla… bola presne taká, ako som si ju predstavovala. Jednoducho nádherná. Chvíľu sme sa rozhodovali, či pôjdeme výťahom až hore, alebo prvé a druhé poschodie vyšliapeme po schodoch, a potom výťahom, ale keď sme zbadali ten dlhočizný rad ľudí, ktorý stál na výťah, rozhodli sme sa veľmi rýchlo – pôjdeme po schodoch a potom výťahom a basta! (Vystáť rad na výťah by trvalo najmenej 2 hodiny.)

Paríž

Paríž

Vyjsť tie dve poschodia bolo síce náročné, ale keď nás výťah vyviezol úplne hore, zostala som nemo pozerať… ten výhľad… to bolo niečo neskutočné.

Paríž

Paríž

Keď sme doobdivovali ten krásny výhľad, šli sme dole a čo by sme to boli za ľudí, keby sme sa neodfotili s Eiffelovkou. 🙂

Paríž

Paríž

Potom sme sa najedli, kúpili nejaké suveníry (lebo to musí byť :)) a išli sme späť na hotel.

06:00 ráno – bíp, bíp, bíp,… „Mňa porazí! Ďalšie skoré vstávanie,“ pomyslela som si, ale znova som vstala, zobudila Veve, obliekla sa, najedla a šli sme do haly. Tento deň sme všetci podporovali Veve, ktorá na turnaji šermovala aj s pretekárkami o 2 roky od nej staršími. Skončila okolo 65-teho miesta, z 230 súťažiacich skvelý výsledok, nemyslíte?

Po turnaji sme išli do Louvru. Bolo to úplne úžasné. Na mňa to pôsobilo tak tajomne… možno preto, že som čítala Da Vinciho kód. V každom prípade sa nám tam veľmi páčilo, aj keď sme prešli asi len jednu desatinu z celého Louvru, lebo to bolo obrovské.

Paríž

Paríž

Paríž

Paríž

Samozrejme, ako prvé sme šli pozrieť Monu Lisu. (Inak, nechápem, prečo práve tento obraz je tak vychytený, bolo tam aj veľa krajších :)).

Paríž

Ach áno, skoro som zabudla! Ako inak, môj skvelý vaterinko dostal jeden z jeho mnohých úžasných nápadov. Nie aby si vychutnával výlet, vzdelával sa, poznával nové obrazy, … ale on musí vymyslieť niečo šialené. Veď sa pozrite sami: 🙂

Paríž

Z Louvru sme sa šli poprechádzať po typických parížskych uličkách. 🙂 Potom k Notre Dame, pred ktorým nás príjemne prekvapil vysvietený vianočný stromček (bol začiatok februára). Už menej príjemne nás prekvapilo to množstvo ľudí, ktorí boli dnu.

Paríž

Z Notre Dame sme šli zasa späť na hotel a na ďalší deň ráno sme sa išli poprechádzať po Champs-Élysées až k Víťaznému oblúku.

Paríž

Paríž

Paríž

Paríž

Najvyšší čas vyraziť domov.

 

Veľa ľudí mi hovorilo, že keď sa dostanem do Paríža a budem sa tam prechádzať – či už na Eiffelovke, alebo v Louvri alebo len po tých typických parížskych uličkách – tak to vo mne zanechá taký zázračný pocit… ani neviem, ako to pomenovať. Trocha som sa bála, či od toho neočakávam priveľa, aby som potom nebola sklamaná… ale môžem vám povedať, že to ďaleko predbehlo moje očakávania. Bolo to jednoducho prekrásne. A atmoška? Totálne neuveriteľná! 🙂

…Počuj, Paríž, viem, že keď mi to šermiarsky moc nešlo, tak som ti v hneve povedala, že už sa sem nevrátim. Ale chápeš, bola som na seba hrozne naštvaná a nespokojná a… skrátka, nemyslela som to vážne…

Takže sa láskavo o rok teš! Opäť ťa prídu pozrieť štyria králici! 🙂

Paríž

Share
Tento obsah bol zaradený v Young guns a označkovaný ako , , , , , , , , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *