Prečo som okukoval cudzie maminy (a ocinov)?

KriváňPrečo, prečo… jednoducho som si nemohol pomôcť…


Kráčam.

smetiari 1

Kráčam s deťmi.

smetiari 2

Kráčam s deťmi po lesnej cestičke.

smetiari 3

Kráčam s deťmi po lesnej cestičke neďaleko hotela Mier.

smetiari 4

Kráčam s deťmi po lesnej cestičke neďaleko hotela Mier, kde ma čaká prednáška.

smetiari 5

Kráčam s deťmi po lesnej cestičke neďaleko hotela Mier, kde ma čaká prednáška a workshop.

smetiari 6

Kráčam s deťmi po lesnej cestičke neďaleko hotela Mier, kde ma čaká prednáška a workshop pre učiteľov.

smetiari 7

Kráčam s deťmi po lesnej cestičke neďaleko hotela Mier, kde ma čaká prednáška a workshop pre učiteľov na tému individuálny rozvoj.

smetiari 8

Kráčam s deťmi po lesnej cestičke neďaleko hotela Mier, kde ma čaká prednáška a workshop pre učiteľov na tému individuálny rozvoj učiteľov.

smetiari 9

Kráčam s deťmi po lesnej cestičke neďaleko hotela Mier, kde ma čaká prednáška a workshop pre učiteľov na tému individuálny rozvoj učiteľov. Cestou nazad stretávame mladý pár s dvoma deťmi. Mamina držala v rukách igelitové vrecko. Sprvu sa mi zdalo, že tam má hríby, no keď prišli bližšie, nechápavo som pozoroval divnú zmesku, ktorá bola obsahom spomínaného vrecka. Odrazu mladá mamina podrepla a spolu s asi trojročnou dcérou vzala prázdnu pet fľašu, ležiacu na kraji cesty. Následne ju vhodila do igelitového vrecka. „Odpadky! Oni zbierajú odpadky!“ doklaplo mi a zostal som na nich pozerať v nemom úžase. „Oci, prečo si na nich tak pozeral?“ spýtala sa Veve, keď boli ďaleko za nami. „Videla si to vrecko? Bolo plné odpadkov. Prišli sem na rodinný výlet a súčasne pomohli svojou troškou čistote v lese.“ Všetci traja sme sa otočili a pozerali za nimi. Opäť zastali a do vrecka pribudol ďalší odpadok, ktorý som však už na tú diaľku nedokázal identifikovať…

smetiari 10

Prečo som okukoval cudzie maminy (a ocinov)? Hm… asi mi podobné stretnutia pomáhajú uveriť, že ešte nie je všetko stratené a v ľuďoch ostalo dobro a chuť robiť túto krajinu lepšiu…

 

S úctou a vďakou venované neznámej rodine…

 

Text Dávid Králik, fotky Viki a Veve Králičky

Share
Tento obsah bol zaradený v Čo na to teta školníčka, Zo života (nielen hmyzu) a označkovaný ako , , , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *