Prví študenti na Slovensku, ktorí okúsili mentoring tréning (rozumej „pokusní králici“ ;o)

„Doteraz som ochutnávku mentoringu skúšal len s dospelými, takže máte tú česť, byť prví študenti, ktorí ochutnajú,“ zakončil som motivačný úvod môjho workshopu. Chalanisko vedľa mňa sa uškrnul: „Takže si nám chcel naznačiť, že sme tvoji pokusní králici.“ „V podstate áno, ale takto to lepšie znie“ 😀

Na rozohriatie sme začali aktivitou „hovoriace kruhy“. Pointou bolo, že časť žiakov spravila jeden menší kruh a okolo neho ostatní spravili jeden väčší kruh, pričom decká v tom vnútornom kruhu boli otočené smerom von a tie v tom vonkajšom, smerom dnu, tak, že si dvojice pozerali do očí. Cieľom bolo, vymeniť si behom minúty vtip (každý z dvojice povedal vtip aktuálne oproti stojacemu „parťákovi“). Potom sa vonkajší kruh posunul o jedno miesto doprava a situácia sa zopakovala. Takto to pokračovalo, kým sme neprešli celé kolečko.

Sranda, ešte aj v tak triviálnej aktivite sa našlo čosi zaujímavé. Boli takí, ktorí hovorili celý čas jeden a ten istý vtip. Potom boli takí, ktorí mali pripravené dva rôzne vtipy a striedali ich podľa toho, kto bol aktuálne oproti nim. No a našli sa aj takí, ktorí sa pokúsili dať pri každom ďalšom „parťákovi“ iný vtip. Ľudia sú pestré tvory a to je dobre 🙂

 

„Utvorte trojice a behom nasledujúcich 2 minút sa pokúste spoločne prísť na to, kto je vlastne mentor a čo robí,“ znelo prvé serióznejšie zadanie.

Jedni vravia, vraj je to skúsený sprievodca, ktorý pomáha človeku rásť, ďalší zas, že človek, ktorý ti je seberovný a nevyvyšuje sa nad tebou, odznelo aj to, že nejde o kritika a ktosi tvrdil, že to je optimista, ktorý povzbudzuje. Uf, keď som ich tak počúval, uvedomil som si, že vlastne mentora trafili úplne presne. Aká škoda, že my, učitelia, nenecháme študentom viac slobody a zodpovednosti v učení sa nových vecí. Boli by sme prekvapení, koľko toho dokážu zistiť aj bez nás… „Ospravedlňujem sa, moja predstava mentora je trochu menej seriózna, ale v podstate sa zhoduje s tou vašou,“ zakončujem teoretický vstup a postupne prechádzam mojou predstavou mentora, cez rybku Dori, Shrecka, Alicu z krajiny zázrakov, či tatka Šmolka 😀

Psychohygiena nepustí, tak ďalšia minivsuvka v podobe „chyť a zdrhni“ 🙂 Stojíme v kruhu, pričom na znamenie má každý z nás pravou rukou chytiť prst suseda a v tom istom čase ľavým ukázovákom „zdrhnúť“ 🙂

Základom všetkého mentorského kumštu sú dobré otázky. Teraz si skúsime prácu v trojiciach, kde jeden bude mentor, druhý mentee a tretí pozorovateľ.“ V prvom kole sme trénovali otvorené verzus zatvorené otázky, v druhom zvedavé – pátravé otázky a dotretice nám ostali otázky opačné (Čiže, ak niekto hovorí všeobecne, spýtajte sa na konkrétny zážitok, ak sa drží konkrétneho zážitku, požiadajte ho o zovšeobecnenie. Rovnaký princíp platí aj v prípade fakty verzus emócie a nájdu sa aj ďalšie podobné dvojice :)).

Na odľahčenie sme sa zamotali do gordických uzlov, aby sme vzápätí zistili, že čokoľvek, čo v živote zamotáme, budeme musieť skôr či neskôr zase rozmotať 🙂

Vysvetlil som základné princípy koučovacieho modelu GROW. „A teraz si skúste prehnať GROW modelom jednu vyučovaciu hodinu.“ V skupine sa to mrvilo a šuchotalo a diskutovalo a poviem vám, keď sme si potom prechádzali výstupy, boli to super veci a nápady.

Na záver sme si ešte ukázali, ako dávať kvalitný feedback, pričom si decká túto zručnosť rovno prakticky vyskúšali, keď dávali feedback na tento workshop mne 🙂 A aby im nebolo počas písania smutno, hodil som tam pár akordov doprevádzaných miernym bliakaním ;o)

Bol to pekný zážitok. ĎAKUJEM..

 

S úctou venované „pokusným králikom“…boli ste skvelí!

Autor: Dávi;D Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v Čo na to teta školníčka, Zo života (nielen hmyzu) a označkovaný ako , , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *