Šenkvická ľadová revue

Keby bol toto môj posledný deň…

Keď som bol malý, ktosi mi povedal, že ak je človeku zima, má sa vzpriamiť. Odvtedy to robím. Vždy, keď zafúka vietor, vzpriamim sa…

revue-01

…málokedy mi býva zima. Vlastne takmer nikdy…

 revue-02

 

Kráčame po zamrznutom snehu. Žena, deti, ja. Vikuška nadšene opisuje knižku Jána Uličianskeho Tajomstvo Čierneho Dvora, ktorú včera v noci dočítala. Odrazu sa mi vybaví, ako sme pred rokom s pánom Uličianskym popíjali kávu a on mi spomínal, že má napísať knižku, no nie a nie začať a vraj už má o chvíľu aj čo to odovzdať do vydavateľstva. „Úplne nepredstaviteľné!“ skonštatoval napokon položartom…

revue-03

…možno nám viacero vecí v živote pripadá, ako „úplne nepredstaviteľné“, no priznajme, že len pramálo z týchto vecí sú vecami naozaj neuskutočniteľnými…

revue-04

Máme vianočnú návštevu. Pomedzi zdvorilostnú konverzáciu začujem príbeh o šteniatku baseta, ktoré sa ako celkom maličké dostalo do maštale medzi kravičky. Keď vyrástlo, malo jednu zvláštnosť. Vždy, keď bolo smutné, vydávalo zvuk podobný mučaniu…

revue-05

…mnohé sme získali a mnohé stratili, kým sme boli deťmi….

 

revue-06

V Biblii som čítal príbeh, ako sa narodil Benjamin. Zatiaľ čo ho Ráchel pomenovala Ben-Óni (syn mojej bolesti), Jákob ho nazval Benjaminom (synom šťastia). Uvažujem nad najväčšími prehrami a víťazstvami, ktorých sa mi dostalo. Čo keby to bolo naopak?…

revue-07

…čo keby veci, ktoré považujem za najväčšie víťazstvá boli mojimi najväčšími porážkami? A naopak, moje porážky tými najväčšími víťazstvami?

revue-08

Musím sa vrátiť k predchádzajúcemu útržku Biblie, lebo mi napadá… čo ak neexistujú ani porážky a ani víťazstvá? A sú tu len situácie, ktoré k nám prichádzajú, ako pukance bez chuti a je len na nás, akú chuť im pridáme… Čo ak neexistuje dobro ani zlo? Čo ak sme len my…

revue-09

…len my sme tým, kto dáva veciam hodnotu a chuť? Ak by to bolo v skutku tak, mám považovať toto poznanie za víťazstvo, či porážku?

revue-10

 

Veve sa ma spýtala, či mám strach zo smrti. Povedal som jej, že nie. „A zo smrti druhých? Mamičky? Alebo Viki? A mňa?“ Tak som jej povedal, že áno a…

revue-11

…rozmýšľal nad tým, že najťažšie to majú tí, ktorí ostávajú…

revue-12

Občas si večer pred spaním položím otázku…

 

revue-13

…keby bol toto môj posledný deň, stál za to?

 

 

PS: Áno.

 

revue-14

Autor článku: Dávid Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v Cez objektív kamery, Zo života (nielen hmyzu) a označkovaný ako , , , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *