Status quo menom SLOBODA

SlobodaPísal sa rok tisícdeväťstošesťdesiatštyri a tretiaci* na vysokej škole technickej zažili nesmierne prekvapenie. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov, kedy mali všetky skúšky pevne stanovené v spoločných termínoch (pre celý krúžok), tentokrát jednotlivé katedry vypísali termíny a študenti sa sami mohli rozhodnúť, na ktorý termín pôjdu. Neočakávaná sloboda spôsobila, že mnohí študenti nezvládli ročník a museli ho opakovať, no a boli aj takí, ktorí odišli zo školy úplne.

Prešlo pár rokov a študenti si na slobodu a z nej vyplývajúcu zodpovednosť zvykli.

 

Písal sa rok tisícdeväťstoosemdesiatdeväť a ľudia v Československu zažili nesmierne prekvapenie. Prišla nežná revolúcia a na rozdiel od predchádzajúcich rokov, kedy mali všetko pevne stanovené, nastala doba individuálneho nastavenia pravidiel a osobnej zodpovednosti. Neočakávaná sloboda spôsobila, že mnohí ľudia nezvládli základy slušného a zodpovedného správania občana a napomohli „zdivočeniu“ našej krajiny.

Prešlo pár rokov. Áno, stále sú tu takí, ktorí si slobodu mýlia s anarchiou a divočinou, kde je právo na strane pästí, no objavujú sa aj tí, ktorí pochopili a zmenili sa… a menia aj Slovensko, za čo im patrí nesmierna vďaka!

 

…môžete povedať, že som „snílek“, ale práve vďaka týmto ľuďom verím, že sa raz staneme krajinou, kde budú ľudia šťastne žiť a zodpovedne využívať výsady status quo menom… SLOBODA…

 

* Tretiakov som spomínal preto, že mi túto epizódku rozprával môj otec, v tom čase študent tretieho ročníka.

Autor: Dávid Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v Zo života (nielen hmyzu) a označkovaný ako , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *