…svet nie je čiernobiely, hľadám ďalej…

Sám...Predvčerom večer na vlakovej stanici: „Mladý pán, nedáte mi nejaké euro?“ Nie, peniaze Vám nedám.“  „A gastrolístok?“ „Nie, ani ten Vám nedám. Ale ak ste hladný, kúpim Vám jesť.“ Usmial sa. „To by ste boli milý.“ Kúpil som mu hamburger a horalku a niečo na pitie. Poďakoval,  sadol si na kraj schodov a pustil sa do jedla.

Dnes popoludní na autobusovej stanici:  „Mladý pán, nedáte mi nejaké euro?“ Nie, peniaze Vám nedám.“  „A gastrolístok?“  „Nie, ani ten Vám nedám. Ale ak ste hladný, kúpim Vám jesť.“ Mávol rukou a odišiel.

Takýchto situácií zažíva človek na staniciach veľa (a nie len na staniciach). Stretol som človeka, ktorý mi so slzami bozkával ruky, keď som mu podával chlieb, ale aj takého, čo ma počastoval nadávkami a nechýbalo veľa, aby ma opľul.

Nepoznám správne riešenie… Jedni vravia, nedajme im nič, lebo každým darom podporujeme ich lenivosť, iní zas pokojne dajú peniaze, či gastrolístok, možno v snahe zbaviť sa tých ľudí, alebo jednoducho cítia potrebu pomôcť… Ako vravím, nepoznám správne riešenie a dokonca neviem, či také riešenie vôbec existuje… napadá mi len…

…svet nie je čiernobiely, hľadám ďalej…

Ilustračný obrázok: pinoylifefacts.blogspot.sk

Autor článku: Dávid Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v Zo života (nielen hmyzu) a označkovaný ako . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *