Tisícšesťstopäťdesiaty raz

ĎakujemKeď hľadám pokoj, ľahnem si k ohňu niekde v prírode a pozorujem nočnú oblohu… keď hľadám harmóniu, počúvam Beatles… keď hľadám lásku, šepkám tajnosti svojej žene… keď hľadám svoje miesto v tomto prazvláštnom svete,  …

Na služobke v Košiciach sme boli spolu s Braňom pozrieť, ako sa darí IRPU v tamojších končinách. Nie, nie, nejde o nejakú estónsku krásavicu, alebo tak niečo. 😉 IRPU je Individuálny Rozvojový Program Učiteľa, ktorý sme rozbehli v rámci LEAF. 😉 Pomedzi to, ako sme na jednej škole sledovali prácu mentorky s učiteľmi, padla otázka, či neodučím nejakú hodinu tamojších deviatakov. Braňo sa ma spýtal, čo mi to dá… „Tisícšesťstopäťdesiaty raz tam prídeš a budeš učiť,“ skonštatoval nakoniec. „Ja viem,“ odpovedal som. A potom som vkročil do tej triedy tisícšesťstopäťdesiaty raz a… hovorili sme o priateľstve… hovorili sme o riešení neriešiteľného… hovorili sme o slobode… hovorili sme o možnosti byť šťastný a robiť šťastných aj ľudí okolo seba… o lietaní… o pravde… o zodpovednosti. Myslím, že už viem, čo mi to dá…

Dá mi to odpoveď, keď hľadám svoje miesto v tomto prazvláštnom svete…

 

Veľká vďaka spomínaným deviatakom za tisícšesťstopäťdesiaty raz a veľká vďaka aj Braňovi za správne položenú otázku i božskú trpezlivosť, ktorú so mnou má…

Ilustračný obrázok: flickr.com

Autor článku: Dávid Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v Čo na to teta školníčka a označkovaný ako , , , , , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Jedna odpoveď na Tisícšesťstopäťdesiaty raz

  1. Kvetoslava Šinályová povedal:

    Po prečítaní tohto textu, ktorý na mňa pôsobil ako keby som tam (v triede a žiakmi i učiteľom) bola, som si povedala: Tak tomuto sa hovorí Pán UČITEĽ!
    A nedá mi, aby som tento zážitok, pocit radosti i vďačnosti s Vami (čitateľmi) nezdieľala.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *