Učiteľské deti

Detský kráľNiekedy sa mi zdá, že deti vládnu svetu. A nedávno mi bola ukázaná metóda, ako sa dá zistiť, či v nás ešte aspoň kúsok dieťaťa existuje…

S tým vládnutím to myslím inak. Deti majú vlastnú krajinu, v ktorej si vládnu tak, ako sa im to práve páči. Ich štát má neuveriteľne jednoduché pravidlo (ústavu): Ak si šťastný, tak je dobre. Áno, povinné tam je len šťastie. Ostatné je voliteľné a vždy to smeruje k povinnému šťastiu. Ide o spontánnu povinnosť, ktorú nikto nikomu nenúti, no napriek tomu (alebo vďaka tomu?) všetkým deťom (občanom) maximálne vyhovuje. Výsledok sú usmiate tváre a spokojné duše.

Toto som zisťoval doteraz a stále to zisťujem. Samozrejme, väčšinou ma to učia decká, ale niekedy aj moji kolegovia – tzv. dospeláci učitelia. Lektorujem interaktívnu tabuľu a teraz mám 2 skupiny, ktoré tvoria učiteľky základných škôl. A práve tieto učiteľské deti mi ukázali metódu, akou sa dá u(r)čiť, či ešte v sebe máme detského panovníka.

Je to jednoduché: Stačí vnímať, ako reagujú ľudia okolo nás. Ak radosť a šťastie a nadšenie vyjadria spontánnym zvolaním a tlieskaním, tak to z nich prehovoril detský kráľ krajiny usmiatych tvárí a duší. Ak s radosťou chcú a netreba ich nútiť, tak to je odkaz malého vladára. Ak pri práci kerujú jazykom, tak to vedú neviditeľného koňa maličkého vládcu. Ak sú z toho všetkého nepovinného šťastní, tak to je svet, ktorému vládnu, to je svet usmiatych tvárí a spokojných duší.

Ďakujem učiteľským deťom za prejavenú dôveru, vďaka ktorej mi ukázali ich šťastnú krajinu!

Ilustračný obrázok: flickr.com

Autor článku: Tibor Repček

Share
Tento obsah bol zaradený v Čo na to teta školníčka a označkovaný ako , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *