Urobme konečne riadnu reformu: Zrušme zo škôl všetky tie hovadiny!

Dream school - škola snovEndotermické a exotermické chemické reakcie, rozbory viet, prúdenie teplých a studených prúdov, triedenie živočíchov a rastlín na neuveriteľné množstvo čeľadí a neviem čoho ešte… Skutočne je toto niečo, čo budú všetci žiaci/študenti v budúcnosti potrebovať? Alebo teda aspoň väčšina z nich? Schválne, koľkí z nás tieto veledôležité poznatky aktuálne využívajú v reálnom živote?

 

Ak budeme k sebe úprimní, uvedomíme si, že 90%  toho, čo sa dnes v škole žiaci a študenti musia učiť, im je v živote na milú kedveš (ak nie na horšie ;)). Prečo teda tak nástojčivo trváme na zachovaní toho kvanta poznatkov?

Čo takto skutočnú reformu? Do štátneho vzdelávacieho programu dajme len naozaj dôležité veci: naučiť sa čítať (s porozumením a láskou k literatúre), písať, počítať (s dôrazom na logiku a nie na bifľovanie vzorcov). Pridajme nejaké základy prírodných vied (nie však s cieľom naučiť sa naspamäť encyklopedicky pripravené učivo, ale skôr na poznávanie s obdivom a úctou), cudzí jazyk (vedieť sa slušne dohovoriť), trochu umenia (výtvarného a hudobného), trochu pohybu a finito. Naprieč všetkými predmetmi nech sa tiahne riešenie problémov (akýchkoľvek a akokoľvek), nejaké tie mäkké zručnosti (komunikácia,  schopnosť prezentovať …) a hľadanie talentu každého dieťaťa (v čom je dobré a čomu by sa mohlo v budúcnosti venovať). Ostatné nechajme na školách a na učiteľoch. Hlbšie poznanie v jednotlivých predmetoch môžu školy dopriať už len tým, ktorí to budú potrebovať pre svoje ďalšie smerovanie (nejaké semináre, diskusie a pod.). Minimálne 50% nech si školy určia samé.

Stretávam mnoho skvelých učiteľov, ktorí by chceli skutočne učiť, no štandardy sú plné somarín, ktoré musia do detí dostať a tým majú zviazané ruky. Spravme konečne poriadnu reformu, zrušme všetky tie hory informácií, ktoré si už dnes dokáže nájsť každý človek behom pár sekúnd na nete a začnime sa venovať príprave žiakov na skutočný život.

Myslím, že pri pohľade na aktuálnu situáciu nášho zdeformovaného školstva sa nemusíme ničoho obávať. Horšie už to nebude…

 Autor: Dávid Králik

Tento obsah bol zaradený v Čo na to teta školníčka a označkovaný ako , , , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

54 odpovedí na Urobme konečne riadnu reformu: Zrušme zo škôl všetky tie hovadiny!

    • Eva povedal:

      Ja zásadne nesúhlasím. Základná škola je preto základná, lebo musí naučiť všetky !!!deti základné informácie o svete, do ktorého sa pred pár rokmi narodili, ako aj dorozumievacie zručnosti, pomocou ktorých budú do konca svojho života komunikovať. Ako by sa deti dozvedeli, keby nemali informácie aj o tých hovadinách, ktoré sa na základnej škole učia, čo by chceli v živote robiť? Podľa čoho by sa mali hľadať talenty pre niektoré profesie, keby sa ich základy neučili na základnej škole? Alebo by mali brány škôl opúšťať len ITčkári? A čo tie deti, ktoré nie sú uspôsobené pre chápanie iba technických problémov? Alebo by mali zo škôl vychádzať primitívi, ktorí si každú hovadinu budú musieť vygúgliť? A čo deti rodičov, ktorí nie sú programátori a možno nemajú doma ani počítač? Že také neexistujú? No to by ste sa čudovali. Ja vidím problém skôr v rozsahu a rozložení učiva z jednotlivých predmetov a v zložení detí v triede podľa schopností. Prvých 4 – 5 rokov by sa malo pozorovať, ktoré dieťa je ako schopné a ochotné dobrovoľne prijímať informácie. Po štvrtom ročníku by sa mali deti rozdeliť do tried podľa výsledkov, lebo je zlé, ak schopných a nadaných a usilovných žiakov brzdia tí neschopní a neochotní. Obsah učiva by pritom zostal rovnaký, len tí, čo by chápali rýchlejšie by dostali bonus v podobe laboratórií, exkurzií a podobne. Na Slovensku by ale hneď bol problém v tom, že takmer všetci cigáni by sa ocitli v tej pomalšej časti a nazývali by to diskrimináciou, zatiaľ čo keď oni zdržujú tých lepších, nenazýva sa to nijak. Nechcem tým povedať, že aj v tejto komunite sa nemôžu nájsť takí, čo by splnili kritéria pre lepšiu časť, možno by to tých schopných a len nedisciplinovaných motivovalo. A od piatej triedy vyššie by sa učili predmety v náročnejšom rozsahu, až do deviatej triedy. Podľa výsledkov by mali mať prístup na gymnáziá len naozaj tí najschopnejší a určite nie bez prijímačiek, samozrejme s prihliadnutím na výsledky deviatich rokov. Ale na gymnáziách by sa už nemali vracať k základom, ktoré sa žiaci mali naučiť na základke, ale mala by to byť už naozaj predpríprava na vysokú školu a na vysoké školy by sa mohlo prijímať bez prijímačiek, ale len z gymnázií. Prípadne by sa tam vyberali deti na učňovky, ale úplne iného typu, teda nie pre nešikovných dementov, ale pre šikovných technikov. Dnes chodia na gymnáziá aj také deti, čo nezvládajú v konečnom dôsledku ani účňovku. Takých je najviac na úradoch práce, lebo v systéme bez prijímacích skúšok sa na gymnáziá dostali vlastne iba pre chyby systému. No a potom by sa dalo polemizovať o tom, čo sú to tie hovadiny, prípadne zredukovať počet niektorých predmetov a pridať niektoré iné, ale iba pre tie rýchlejšie a ochotnejšie časti populácie. Takže inde je chyba, nie v rozsahu učiva. Nepáčil by sa mi systém, v ktorom absolvent základnej školy nevie, kde sa nachádza Amerika, Afrika alebo Londýn.

  1. David Kizivat povedal:

    Myslím, že väčšina z nás vidí, že veci nie sú u nás ideálne, čo sa (nie len) vzdelania týka. Čakal som teda aspoň náčrt možného riešenia. 😛

    P. S.: Nie vždy je na škodu naučiť sa aj niečo navyše. 🙂 Som rád, že sa nestrácam v debatách s priateľmi študujúcimi iné odbory. A to práve vďaka tým veciam zo ZŠ a SŠ, ktoré inokedy v profesionálnom živote vôbec nevyužijem. Zároveň to bol vtedy dobrý tréning na myseľ a pamäť. 😛

    • Dávid Králik povedal:

      Ahoj David,

      moje riesenie som predsa uviedol:

      Do štátneho vzdelávacieho programu dajme len naozaj dôležité veci: naučiť sa čítať (s porozumením a láskou k literatúre), písať, počítať (s dôrazom na logiku a nie na bifľovanie vzorcov). Pridajme nejaké základy prírodných vied (nie však s cieľom naučiť sa naspamäť encyklopedicky pripravené učivo, ale skôr na poznávanie s obdivom a úctou), cudzí jazyk (vedieť sa slušne dohovoriť), trochu umenia (výtvarného a hudobného), trochu pohybu a finito. Naprieč všetkými predmetmi nech sa tiahne riešenie problémov (akýchkoľvek a akokoľvek), nejaké tie mäkké zručnosti (komunikácia, schopnosť prezentovať …) a hľadanie talentu každého dieťaťa (v čom je dobré a čomu by sa mohlo v budúcnosti venovať). Ostatné nechajme na školách a na učiteľoch. Hlbšie poznanie v jednotlivých predmetoch môžu školy dopriať už len tým, ktorí to budú potrebovať pre svoje ďalšie smerovanie (nejaké semináre, diskusie a pod.).

      Diva:D

      Ps: Ja sa musim priznat, ze si naozaj z tych veci v perexe nepamatam nic, takze u mna to nefunguje. Aj ked ma donutili v skole sa to naucit, ostal z toho prd makovy 🙂 Ale mam priatelov, ktori sa tym veciam venuju a rad si o tom necham porozpravat. Ja im zas porozpravam o tom, comu sa venujem ja. Aj ked, aby som bol uprimny, vacsinou sa rozpravame o beznych kazdodennych zazitkoch a odborne disputy tak nejako zanedbavame 🙂

      • josefpalenicek povedal:

        Asi sa rozpíšem trochu viac, ako sa patrí, tak mi odpustite. 🙂

        Hm, a čo takto reforma duchovného myslenia, o tom tu nepadlo ani slovo, a pritom je to fakticky jeden z najväčších problémov ľudstva. Nie nie, žiadne pánbičkárstvo, pretože hodiny náboženstva, alebo aj etiky v dnešnej podobe, sú o ničom a pre väčšinu starších deciek totálne nezaujímavé („kókos, iba mŕte búlšitu, né…?“). Schválne píšem „starších“, totiž – tie decká sú už tak kvalitne zakŕmené dnešnými „hodnotami“, že ich po cca dvanástom až pätnástom roku nenapraví ani J.K.N.
        S výučbou duchovného a hodnotového myslenia by sa postupne mohlo začať už v predškolskom veku. Samozrejme, chcelo by to hodnotovo kvalitných a múdrych pedagógov a nie takých, akých je v súčasnosti veľká väčšina.
        Už počujem hlasy oponentov, že k tomu ich predsa majú viesť rodičia, nie škola. Chyba lávky, drvivá väčšina rodičov má doslova na háku viesť s vlastnými deťmi rozhovory o dobre, láske, empatii, slušnosti, atd. a zároveň im vysvetľovať _prečo_ sú tieto vlastnosti veľmi dôležité, s dopadom na ich život (častokrát ani nemôžu, pretože ani oni sami to nevedia, bohužiaľ…). Alebo skrátka nemajú na to čas, pretože ich _prvoradým_ životným poslaním je naháňanie (aj :D) kariéry, majetkov a peňazí.

        Netvrdím, že potom by sme už boli všetci milí a empatickí, ale ak by to ovplyvnilo trebárs len 10% deciek, bol by to úspech, pričom tie čísla by sa určite postupne zvyšovali.
        Je síce pekné, ak školy dokážu „vyprodukovať“ aj úspešných odborníkov v rôznych oblastiach, ale čo z toho, keď väčšine z nich slová ako morálka, charakter, empatia, atd, nič nehovoria. Nemôžeme sa potom diviť, že _evidentne_ spejeme k totálnej dekadencii a demoralizácii. Lebo – peniaze, peníze, peňeži… Ale hlavne, že technický pokrok ide vpred _pekelnou_ rýchlosťou. Doslova. 🙂

        • stitok povedal:

          kiežby viac ľudí rozmýšľalo viac ako vy…..

          mne je zle, keď počujem niektorých fanatikov hádať sa : jedného napr. kresťana a druhého ateistu,…hrôza…jeden druhého bombardujú dogmami, dogmami a nelogickými argumentami….

          a ten syndróm, aký v diskusiách pozorujem u absolventov STU, zrejme mladých mužov 25-35 rokov…..hrôza…..chovajú sa ako ubermenši, etika nula bodov….názory také, že extrémisti sa zelenajú závisťou
          o lekároch na webe i v reáli..brrr..škoda hovoriť

          celkovo je to na Slovensku s ,,obyčajnými“ etickými hodnotami hlboko pod bodom mrazu….

        • AJA povedal:

          áno a tejto dobe sa aj hovorí – „neodekadencia“. Bolo by dobré aj lepšie vysvetliť význam toho slova (nie je to len úpadok). A vôbec škola „iba“ odráža hodnotový systém spoločnosti. Nemôže nič zmeniť a tomu žiadna „reforma“ (iba školstva) už nepomôže. Všetky medzinárodné testy úrovne školstva iba dokazujú neustále zrýchľujúci sa pád úrovne školstva (napriek alebo kvôli všetkým tým reformám). Preboha – UŽ ŽIADNE REFORMY. Podľa mňa by už spoločnosť KONEČNE mala začať vyžadovať kvalitu (to znamená normálne učiť a hodnotiť) a nie iba to čo politici populisticky dali tejto populácii – dobré známky, maturity a vš. tituly (skoro za nič). Vopred sa ospravedlňujem veľkej menšine škôl, na ktoré toto neplatí.

    • elis povedal:

      David, z Vášho príspevku mám pocit, že keď zdochla koza Vám, nech zdochne aj susedovi). Pamäť predsa nemusíme trénovať nezmyslami a ešte na známky…

  2. Vladimír Mlynár povedal:

    Rozhodne áno! Nútením učiť sa hlúposti im kradneme detstvo.

  3. Andrej povedal:

    Ako otec 4 skolopovinnych deti nesuhlasim s uvedenou redukciou uciva. Ja navrhujem nasledovne: obmedzit domace ulohy a ucenie na max. 30 minut denne, nijake referaty a projekty, nijake biflovanie udajov ale snaha o pochopenie principov. Pri pisomkach by som dovolil ucebnice a zosity, a otazky by som zvolil tak, ze budu vyzadovat pochopenie uciva. Zrusil by som informatiku a citanie povinnej literatury.

    • Robert povedal:

      Dobrý deň,

      ale rušiť informatiku mi príde ako najväčší nezmysel. Mám ekonomické vzdelanie a jedným z dôležitých dôvodov prečo som dostal svoju aktuálnu prácu je, že som dokázal pracovať s excelom nad rámec „bunka+bunka, suma, priemer a pod.“ a hlavne IT je segment s vysokou pridanou hodnodnotou. Je treba tam makať a je potreba mať rozum, ale ak človek reálne niečo vie, tak sa tam hľadá práca PODSTATNE ľahšie. Nehovoriac o tom – ako som uviedol na vlastnom príklade, že to dokáže pomôcť aj v iných oboroch (teraz nehovorím excel, ale VBA, SQL).
      Skôr by som posilnil výuku týchto vecí tak, aby deti fakt vedeli v čom im dokáže excel pomôcť, kedy je už lepšia databáza, ako sa dá pracovať z dátami a podobne.

      • Andrej povedal:

        Pisal som z mobilu, nemohol som sa rozpisoval. Som IT-ckar. Zrusenie informatiky chapem nasledovne. Deti vedia toho viac nez ucitel a hodina informatiky potom aj tak vyzera. Co treba, maju spravene za 10min a zvysok zabijaju cas na webe hranim hier. Aj tak musia pisat rozne referaty ( co spociva v lepsom pripade z copy & paste z wikipedie, drag & drop obrazkov z google images, drobna uprava textu v XY Office a tlac ), takze vsetko co potrebuju uz davno vedia aj bez informatiky. Ucit ich terajsie „technologie“ je zbytocne, kym prejdu zakladnu a strednu skolu, situacia v IT sa tak zmeni, ze najrozumnejsie by bolo im dat informatiku niekde v 2. rocniku na strednej, kde by sa dostali do obrazu.
        Nezatazujme deti zbytocne, to plati aj v informatike.

        • Iva povedal:

          Ale mozno by nebolo od veci, keby zaklad informatiky aj pre deti na ZS bolo sa naucit trochu programovat. Myslim, ze pre tuto a buducu generaciu to bude skoro rovnako dolezite ako ucenie sa cudzieho jazyka. Navyse je dokazane, ze matematicke a logicke schopnosti ludom v zivote naozaj pomahaju a toto je dobry sposob, ako si ich precvicit. Len by to asi muselo byt prevazne s inymi ucitelmi.

        • Jano povedal:

          Andrej chyba nie je v Informatike. Chyba je v tom, kto „učí“ Vaše deti Informatiku. Zdieľam názor Róberta. Kopec firiem vyžaduje širokospektrálneho človeka a k tomu má napomôcť aj (možno najmä) predmet Informatika, ktorá ma naučiť aj logicky spájať. Iné štáty to už dávno pochopili a učia deti viac. Len u nás ich ideme zas učiť narábať s kladivom.

        • Radovana povedal:

          Záleží na tom, ako je vyučovanie informatiky vedené. Moja dcéra sa v 3. ročníku základnej školy učí programovať vo výukovom programovacom nástroji Baltík. Dcéru to veľmi baví, hodinu berie skôr ako zábavu a bola som prekvapená koľko vedomostí o základoch programovania už má.
          Takže som skôr za zmysluplný obsah než za zrušenie Informatiky.

          • Veronika povedal:

            Všetky deti by sa mali učiť programovať už na základnej škole…
            Zlepšili by si logické myslenie a aj ich postoj k hraniu hier by bol iný. Teraz sú len pasívni konzumenti toho, čo vytvorili iní.

            Programovanie je skvelé v tom, že dieťa vidí výsledok – niečo vytvorí a vidí ako to funguje.

            Projekty sú tiež super. Ale vtedy, ak sa nedajú vybaviť metódou copy+paste… ale ak dieťa googli len preto, aby mohlo niečo vytvoriť samé. Výsledkom by teda nemali byť výhradne dokumenty s obrázkami.

            Naše školy málo učia deti k samostatnosti a kreativite.

            Decká treba vytrhnúť zo stereotypu. Napríklad nechať ich pripraviť 10 minútové divadelné predstavenie na tému fotosyntéza :-). Úlet, ale zapamätali by si o čom to bolo.

  4. Vladimír Mlynár povedal:

    Zaujímavý príspevok o pozadí amerického vzdelávacieho systému: https://www.youtube.com/watch?v=loRszaKa0yU
    Niektorí študenti svoje náklady na vzdelanie splácajú celý život!

  5. haha povedal:

    Tu niekto vymysla koleso celkom nanovo. Reforma kontinualne (ne)prebieha. Treba si uvedomit, ze niektori ziaci sa jednoducho ucit nebudu a nechcu, nech ich motivuje ktokolvek a akokolvek. Ti ostatni zas nemaju s endotermickymi a exotermickymi reakciami ziadnym problem. A kto chce, aby ich deti hladkali po hlavicke, da si ich na sukromnu skolu, kde su naroky ovela nizsie. VYKOPAVAS OTVORENE DVERE. Zreformovat si treba hlavu, ako si to spravne spravil Ty, David.

    A NIC NEREDUKOVAT. Naopak, PRIDAT. Dnesna doba vyzaduje sikovnych ludi a neucenim ziadni taki nevzniknu. Skolsky program nemoze urcovat skolsky odpad.

    • marian povedal:

      A to ste kde vzali, že úroveň súkromných škôl je nižšia? Treba si pozrieť výsledky monitoru a profily škôl a hlavne nepaušalizovať.
      Čo sa týka článku, súhlasím a odporúčam. Nikto predsa nehovorí, že redukcia učiva napr. o tretinu znamená, že to nebude nahradené zmysluplnými obsahmi, ktoré zadajú školy. A ktorým rodičom sa žiada, aby sa deti učili zbytočnosti a definície kruhom pod heslom „nech raz budú šikovné“ , nech sa páči, nech si ich dajú na takú školu, ktorá to bude mať v profile.
      Takže inými slovami – viac slobody školám a nech si rodič vyberie.

  6. Skřivánek povedal:

    Ak sú učitelia dostatočne vyťažení a závislí od moci, nevymýšľajú hlúposti. Ešte by sa mohli začať intenzívnejšie zaujímať o spoločenské záležitosti, či nebodaj nainfikovať nevinnú mlaď kritickým myslením.

  7. monaco povedal:

    Čo máš proti exotermickým a endotermickým reakciám?Ty si chemik, asi nie, však to je primitívne učivo, to sú reakcie pri, ktorých sa reakcia uvolnuje a spotrebuva,myslím ,že to nie je žiadna veda, žiaci by mali vedieť rozdiel a praktické využitie, skôr by som vynechala redoxné reakcie a vyčíslovanie redoxných reakcii, oxidačnými čislami….

  8. Jaro povedal:

    Zabudol si na pocitace, zrejme si este nepochopil ich ulohu v zivote, tak neviem komu tu chces davat rady.

  9. monaco povedal:

    Inak Dávid Ty chceš dávať rady učitelom ,ktorí dlhé desatročia pracuju v tých najťažších podmienkach, s problemovými detmi a romami, ty , čo si pramálo pracoval s takýmito detmi, väčšinou si pracoval s malým počtom slušných detí v sukromnej škole a akonáhle sa dalo si sa zdekoval a prestal si učiť, prídeš mi velký karierista Dávid,ale máš pravdu, s učitelska práca málo vynáša a je to baňa a teraz máš veget ako keby si bol uradník, ale najviac ma na tebe hnevá ako si dovoluješ kritizovať učitelov, ktorí doslova v krvi a pote robia svoju prácu a častokrát v ťažkých podmienkach riskujú a strácajú zdavie….

  10. tom povedal:

    „Zrušme zo škôl“?
    Zrušiť sa dá niečo niekde, čiže správne „Zrušme v školách“. Zo škôl môžeme niečo odstrániť.
    Niečo podobné ako „nerozumiem to a nechápem tomu“ 🙂

    S rušením menovaného nesúhlasím. Vyhľadávače nemôžu nahradiť systematické vzdelanie. To že tieto veci nepotrebujete sa vám len zdá. V skutočnosti sú tieto vedomosti súčasťou vášho vzdelania, ktorú denne, hoci aj nevedomky, využívate.

  11. Iva povedal:

    Ahoj David. Ja som chodila na gymnazium, kde sme isli podla francuzskych osnov a prebiehalo to tak, ze ucivo bolo sice menej expanzivne, ale o to hlbsie sme isli v kazdej oblasti, ktora uz bola vybrana. Takze tam bolo treba rozmyslat. Podla mna nejde o to redukovat celkove mnozstvo, ale skor preskupit tak, aby kazda latka bola dostatocne komplexna na to, aby to nebolo len biflovanie, ale aby clovek vedel aj najst tie suvislosti. Napriklad biflovanie sa v biologii vsetkych moznych rastlin a zivocichov je podla mna strednej skole hlupost (na vysokej uz urcite nie, lebo tam sa v biologii ocakava, ze clovek bude moct mat dostatocnu aj encyklopedicku znalost, aby svoje teoreticke poznatky vedel opriet o skusenost – encyklopedicka znalost nie je na zahodenie, lebo clovek moze byt kreativnejsi – vie rychlo hladat suvislosti tam, kde ich ini este nevideli). Na strednej skole by vsak bolo podla mna uplne ok, keby sa islo aj celkom detailne napr. do chemickych rovnic fotosyntezy alebo syntezy ATP apod, aby studenti latku pochopili vo svojej podstate. Ze vacsina takuto rovnicu nikdy vo svojom dalsom zivote nepouzije? Asi nie, ale nauci sa na nej prave onomu kritickemu mysleniu a mnohym umozni sa nadchnut pre biologiu. Navyse by nasej spolocnosti prespelo, keby populacia mala lepsie, hlbsie pochopenie mnohych veci. Budem napr. rada, ked novinari alebo uradnici alebo politici budu chapat, ako funguje genetika, ked budu o takychto veciach pisat alebo rozhodovat. A v nasom systeme vysokych skol uz na to nebudu mat prilezitost, lebo sa hned pojdu specializovat. Co myslis?

  12. Jano povedal:

    Kto si zoberie na svedomie redukciu učiva a za pár rokov sa dokáže zodpovedne postaviť dôsledkom a nie sa zas skrývať? Už teraz je učivo redukované oproti tomu redukovanému, čo bolo pred 5timi rokmi a to bolo redukované oproti tomu pred 10timi rokmi. Ja nechcem redukciu, pre dobro našich/&vašich detí.
    Kto vie odhadnúť, čo budú a nebudú deti potrebovať o 5 až 10 až 50 rokov?
    Kto si zoberie na zodpovednosť, že naše/Vaše deti prepadnú na trhu? Oháňame sa, že deti nemajú detstvo. Detstvo trvá tak max. cca 10 rokov a spočítajte si koľko žijete v produktívnom veku. A potrebujete živiť rodinu, získať zamestnanie. Život nie je len detstvo. Deti sa môžu hrať aj keď majú veľa učenia. Len si to nevedia naplánovať a čakajú, že im niekto pomôže. Prosím uvažujte logicky a do budúcnosti. Nedajte sa zatlačiť deťmi do toho, čo chcú oni. Nevedia samé, čo potrebujú do budúcnosti (okrem mobilov, hier, telky, času na nudu a na trávenie s kamošmi, ….).

  13. Lukáš Wittlinger povedal:

    Ja by som navrhol trošku praktickejšie vyučovanie, biológia v prírode a podobné predmety tak isto ! to žiakov aj zaujme a dá im to viac ako len učiť sa učiť sa 🙂

  14. Ľuba povedal:

    Iba jeden môj dnešný zážitok: (som učiteľka s mnohoročnou praxou, ktorá stále hľadá, ako sa to dá 🙂
    V prvomájový deň ma môj skvelý manžel pozval na bicyklový výlet. Išli sme do stepnej krajiny (netušila som, že takú pri Ba vôbec máme) a miesto bozkávania pod rozkvitnutou čerešňou (ktoré sme zvládli vďaka bláznivému počasiu už dávnejšie), nás zaviedol medzi rozkvitnuté divé orchidey. ľahli sme si opatrne medzi ne a pozorovali krajinu, zatiaľčo naše deti sa v nej hrali- na stepné zvieratá.
    Tešila som sa nesmierne. Vzala som do tej krajiny pár mojich známych, chcela som im to všetko sprostredkovať a ukázať. Boli sklamaní…
    Uvažovala som, ako je to možné. Môj manžel je lesník, ekológ a s každým typom krajiny akoby sa poznal osobne. V jeho prítomnosti deti aj dospelí obdivujú, so záujmom spoznávajú nielen rastliny, krajiny, ale aj históriu Zeme, podložia, skryté aj viditeľné poklady, súvislosti medzi tým, čo vidia a nevidia, dokonca aj obyčajné šutre sú zrazu „bomby, ktoré si sopka vyhadzuje..“ Ke ideme na turistiku alebo výlet, pripájajú sa k nám a nadšene spoznávajú.
    Ke som sa pokúsila sprostredkovať im to ja, bolo to biedne :). Ako je to možné? Veď som to tiež mala zažité!…Nuž…Ak by som priviedla skvelého človeka , o ktorom by som od niekoho vedela, že je skvelý a predstavila Vám ho: Toto je úžasný človek! Aký by bol váš zážitok z neho? A keby ho predstavoval niekto, kto ho dlhé roky pozná, má s ním zažité, z ich vzťahu vyžaruje všetko…Aký by to bol zážitok?Zaujímali by ste sa oňhpo viac? Spoznali by ste ho reálne?
    Kde je spojitosť s reformou?
    Overovala som v praxi alternatívne učenie. Aj som ho lektorovala. Môj zážitok je, že VŠETKO stojí a padá na ľuďoch. Každý to, čo a ako učí, bez ohľadu na systém (v ktorom si zvolil učiť)filtruje učenie cez seba osobne. Preto učiteľ v skutočnosti dokáže naučiť deti len to, čo vie. Nemyslím tým hlavou- tam máme z vysokej školy vedomosti všetci.
    Ale to, s čím sa poznáme osobne, k tomu priťahujeme deti. To prirodzene vyvoláva v nich túžbu spoznať to. Tak ako deti aj dospelí zrazu s neskutočným záujmom v prítomnosti môjho manžela spoznávajú krajinu, kamene, rastliny, súvislosti…
    Takže učiteľ by mal byť ten, kto má neskutočný záujem o svet, nepodmienečnú lásku k deťom, ale aj svetu a sebe śamému, ten, kto rád objavuje, robí aj chyby a teší sa z nich v procese učenia sa, ten, kto má v sebe Ľudskosť, radosť zo života,fantáziu, chuť objavovať, tvoriť. žiť…. Toto by malo byť základom každej reformy. Možnosť pre naše deti byť s ľuďmi, ktorí žijú s nadšením, sú skvelými ľuďmi a každý z nich má v sebe niečo, čo mu je natoľko osobné a vlastné, že s tým vie osobne zoznámiť aj deti .

  15. Reformátor. povedal:

    Neskutočne hlúpy príspevok od neskutočne hlúpeho autora.

  16. jareg povedal:

    Najprv by som chcel vyzdvihnúť posledný príspevok (Ľubkin), pretože ukazuje na podstatu problémov: rozhodujúcou je osobnosť učiteľa. Keďže sa podieľam na príprave učiteľov, viem, že medzi našimi absolventmi je len málo takých, z ktorých budú dostatočne vzdelaní a zanietení učitelia (aj keď tento týždeň som bol milo prekvapený dvoma výnimkami). Dôvod je jednoznačný – ako písal tento týždeň M. Hvorecký v SME, rakúski učitelia zarábajú päťkrát toľko ako slovenskí.
    Veľmi sa mi páčila poznámka prof. Pupalu, ktorý na podobné názory ako tento D. Králika povedal, že kde už by sa mali žiaci učiť zbytočnosti, keď nie na základnej škole.
    Určite je dôležité obsah zredukovať, ale to nie je najväčší problém školy.
    Všimnite si, že v rôznych vedomostných súťažiach sú najúspešnejšími súťažiacimi ľudia nad 45 rokov, t. j. takí, ktorí dostali dostatok vedomostí a ešte ich nepostihla skleróza.
    Jednoducho sa nedá učiť žiakov premýšľať a rozhodovať bez dostatočných vedomostí. Na základnej škole ale motivácia dokáže zázraky. Čiže sa vraciame k tomu, že rozhodujúca je osobnosť učiteľa.

  17. Milan povedal:

    Pán autor, zbytočné písanie, najbližších 10 rokov niekto takú reformu, akú navrhujete, neurobí. … To by sa museli rodičia a deti vzbúriť (alebo ich menšia aktívna časť), čo nehrozí.

  18. Aleš povedal:

    A čo takto prvé 4 roky základy a poriadne čítať písať počítať a od piateho ročníka separacia podľa povolania?

    • Radovana povedal:

      To snáď nie. To naozaj chcete aby si 10-ročné deti už vyberali budúce povolanie?

      • Aleš povedal:

        No ak problém je kvantum učiva tak potom iné riešenie nie je.
        Vraj podobný systém je v Nemecku. Tak možno by to mohlo fungovať. 😉

        • Radovana povedal:

          Každá spolková republika v Nemecku má vlastný školský systém, poznám iba ten bavorský, preto sa vyjadrím najmä k nemu.
          Základná škola trvá 4 roky a potom deti idú buď na Hauptschule, Realschule alebo na gymnázium. Každá z týchto škôl má inú náročnosť, najvyššiu samozrejme gymnázium. Na univerzitu má reálnu šancu ísť len ten, koho už v 10-tich rokoch zobrali na gymnázium. Je dosť ťažké v takom nízkom veku povedať, či sa dieťa hodí na štúdium na univerzite alebo nie. Žiaci z Realschule a Hauptschule sú predurčení na učňovky alebo odborné školy, nanajvýš na tzv. Hochschule, ktorá je niečo ako praktickejšie zameraná vysoká škola. Možno by sa to dalo prirovnať k bakalárskemu štúdiu. Keď sa títo žiaci rozhodnú pre inžinierske štúdium, musia potom rok alebo dva robiť prestupové štúdium.
          Tento systém znevýhodňuje hlavne chlapcov, u ktorých sa záujem o štúdium zvykne vykryštalizovať neskôr ako u dievčat.
          Na to, koľko peňazí Nemecko investuje do vzdelania, nie sú výsledky nemeckých žiakov až také oslnivé (viď. napr. PISA 2012 http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/4_ine/PISA_2012_prezentacia.pdf), preto by som ho nebrala ako vzor.
          Čo ma ale na bavorskom školstve príjemne prekvapilo, že u predškolákov sa na začiatku školského roku robili testy zrelosti. Tie deti, u ktorých sa zistili možné problémy s nástupom do prvej triedy, mali v škôlke prípravné hodiny s učiteľkou z najbližšej základnej školy. V podstate to bolo zamerané na deti cudzincov, ale vedľajším efektom bolo aj podchytenie problémových nemeckých detí.

  19. Králikovčina. povedal:

    Článok je taká obyčajná králikovčina. Zanietené výzvy bez reálnej skúsenosti a bez náčrtu reálnych zmien. Autor nepostrehol, že školy už na plnú paru konajú už roky tak, ako si to on predstavuje. Samé kritické myslenie, samá komunikácia, všade iba vlastný názor a kritické myslenie. Neveríte? Skúsenosti zo strednej školy:
    1. Vymenujte krajiny Južnej Ameriky: Portugalsko, Španielsko, Brazília, Mexiko….
    2. Akým jazykom sa hovorí v Austrálii? Austrálskym….
    3. Napíšte Pytagorovu vetu! Ani zaťať…
    4. Vynásobte dva zlomky! To vie málokto…
    5. Deľte dva zlomky! To nevie nikto…
    6. Vypočítajte desať percent z deväťdesiat spamäti! To nejde ani pomocou kalkulačky….
    7. Koľko metrov je jeden centimeter? To vie štvrtina…..
    8. Akú hustotu má voda? To vie jeden z desiatich….
    9. Koľko litrov je jeden meter kubický? To nevie nikto….
    10. Je zlomok delenie? ……????
    11. Koľko kilometrov štvorcových má SR? To vie jeden z dvadsiatich…..
    12. Malá násobilka spamäti…. To je nadľudský výkon…..
    13. Jedenásť na druhú, pätnásť na druhú….. To nevie nikto….
    14. Vzorec na výpočet objemu valca?…. Nevie nikto….
    15. Vzorec na výpočet objemu kocky?… Nevie nikto…
    16. Vzorec na výpočet dráhy z rýchlosti a času? ….Nevie nikto….
    17. Vzorec na výpočet hustoty z hmotnosti a objemu?….Nevie nikto….
    18. Vzorec (a+b).(a-b)? … Nevie nikto….
    19. Koľko stupňov má pravý uhol?… Vedia piati z desiatich….
    20. Koľko stupňov má ľavý uhol?…. Vedia piati z desiatich…

    Otázka:
    Aké sú vaše znalosti v IKT?
    Odpoveď:
    Výborné: Facebook, Counter Strike, Star Wars, Zoznamka, Alza….

    Takže Králikovci sú v slovenskom školstve už roky v plnom nasadení. Nikto nič nevie, všetci sú spokojní, všetci končia s maturitou a tí najbezočivejší aj s univerzitným diplomom. Takto ste si predstavovali reformu školstva? Tak potom vitajte v súčasnom slovenskom strednom školstve!

    • aťa povedal:

      Súhlasím s vami, je to veľká bieda a títo nás budú liečiť, súdiť, vytvárať hodnoty…

    • prof. Higgins povedal:

      Akým jazykom sa hovorí v Austrálii? Snad nechces povedat, ze anglicky…

      Ludia co povazuju za dolezitejsie tzv. lzi-detom – v lepspm pripade, resp. v horsom pripade „nalepky lenivej mysle“ ako kriticke myslenie su najhorsou pliagou.

      Aky by bol svet krasny, keby na vsetko existovala jednoducha odpoved, ktoru mozeme deti nabiflit… Ale, kriticke myslenie je o spochybnovani, nie o faktoch. Co je anglictina? Co je jazyk? Na co je rec? atd….

      A mozno by si dokazal pochopit, ze nie je dolezity fakt, ze anglican sa PLUS MINUS dohovori svojou recou i v australii, ale to, ze deti budu schopne zistit/vytvorit analogicky fakt i pre krajinu, o kotrej si v zivote nepocul…

      A este jednu vec. Co mas na mysly vzorcom v otazke 18? Mas snad pocit, ze k tomuto existuje nejaky vzorec, ktory by deti mali poznat? A co vzorec (a – b)*b^2 – 3a^2…. tento vzorec je od macochy??? Mozno, keby si bol pokornejsi k rozsahu vedomosti, tak by si nemal pocit, ze existuje nejaka suma, ktou by mal kazdy vediet. (len pre tvoju informaciu… to, ze ucitelia ucia VZOREC je iba dosledkom tohoto pomyleneho pristupu). V skutocnosti je to o dvoch pravidlach, ale vzorec????

      Jedine dolezite co by sa deti mali naucit je citat s porozumenim a kriticky mysliet. Ano, pri uceni tychto dvoch veci sa na deti nalepi daleko viac ako pri uceni odpovedi zo zoznamu otazok, ktore musia vediet vsetci. A nikde nie je napisane, ze sa na deti musi nalepit v kazdej skole to iste.

      Ked dostanu nastroje „citanie s porozumenim a kriticke myslenie“, tak ich ani jedna otazka nevyvedie z rovnovahy, v praxi to totiz nie je o strielani odpovedi z hlavy, ale o poctivej priprave na danu temu pred stretnutim.

    • Invictus povedal:

      Vážená pani, resp. pán – napísali ste to s nutnou dávkou ironie, ale práve tá je v tomto smere žiadúca, dáva totiž problematike aspekt istého nadhladu a zbavuje tento realny problém zbytočného pátosu. Ano, situácia je žial taká, že novodobý urban myth, ktorý sa usídlil v mysliach – nielen – mladších ročníkov je : Všetko je na webe – google a wikipedia poznaju odpovede na všetko „načo sa to teda učit“. Za a. web, ktorý indexuje vyhladávač google obsahuje okrem samozrejme značného množstva vedomostných fondov aj OBROVSKE množstvo balastu, poloprávd, zavádzajúcich fantasmagorii a nezmyslov. Detto wikipedia – wiki alebo wikia je vlastne predpoda znamenajúca „otvorena“ čiže volne editovatelná a uživatelmi tvoriacia (skoro až v zmysle blogovania) databázu. Ano, hlavne povodna anglická originálna obsahuje články aj od skutočne renomovaných a kredibilných odborníkov, ale jej jazykove mutacie a preklady robí „hocikto“ (viem o tom, že jej preklady robili aj ludia, čo mali 4ky na SŠ, divili by ste sa, ale proste je to tak) takže ako „populárno-naučný“ doplnok, pomocka istotne ano, ale ako „sto percentný zdroj“ informácii a „všedatabázu“ to skutočne nemožno brať. Načo sa potom učit „starou formou“? Viete, mládež – už pred viac ako 15 rokmi, keď začal internet penetrovať domácnosti v rozvinutých krajinách tak, že k nemu malo prístup viac ako 60 percent domácností, tak si ludia, ktorí to sledovali a študovali všimli, že s nástupom moderných technologii, začínajú ludia nie múdrieť, ale presne opačne..hlúpnuť, kedže jednoducho im mysel zlenivela, prestali počítať z hlavy /načo? vsak/, prestali sa učit „naspamet“ ved vždy si to najdem „na nete“, prestali uvažovať, kriticky myslieť…mysel spohodlnie a atrofuje..a človek hlúpne. Potom to tak dopadá, ako ste popísali vo svojom príspevku. Na otázku ake krajiny ležia v južnej amerike, dostane odpoveď portugalsko. Holt, nie vždy sa da použit vyhladávač čo i len v mobilnom telefone. Žial toto si proste ludia neuvedomujú, že takto sa to predsa dalo riešit už strašne dávno (stáročia) ..nič sa nenaučit, ved niekde sa to dá zistit (knižnice asi nie su „vynález“ 20. storočia). Dnes je inak školstvo na slovensku viac menej využívane ako odstavne depo pre inak potenciálnych frekventantov UPSVaR, kedže ekonomika nedokáže generovať dostatočné množstvo pracovných miest, tak riešenie, že skrátka „všetci“ budú mať maturitu (aspon tí čo o to aspon pikoskopicky stoja – nezaručuje to však zároveň aj dostatočne kognitivno inteligenčné fondy) a „všetci“ pojdu na „nejaku“ VŠ. Tam strávia aspoň 5 rokov a tak „niekde budu“, nebudú musieť robiť gastarbeiterov cudzine, alebo len tak prešlapovať na UPSVaR. Prácu totiž nemá ZDALEKA len tak ani každý šikovný a inteligentný človek. Nie každý može ist do Bratislavy (alebo aspon krajské mesta najlepšie na západnom slovensku) kde by tu pracu našiel, skúste ju zohnat v 30 000 okresnom meste na východ od žiliny a MATE VELKY problem. Slovenská realita. Bez ohladu na to, že máte slovenskú „vysokú školu“. Veď Ing. je už dnes hocikto kto si to zaplatí na sukromnej „tiež VŠ“, ano to tu bolo už dávno, aj za minulého režimu. Ale kedže totalitne riadená plánovaná ekonomika mala isté „obmedzenia“ každý to tiež nemohol byť, iste robili sa aj vtedy poriadné „svinstvá“ ale riešenie, že to bude mať každý, je rovnako absurdé a nesprávne ako opačný protipol „len vyvolení“. Pointa? Spoliehajte sa hlavne na svoje vedomosti, to čo naozaj mate v hlave, bez ohladu na to, kam ste chodili do školy, nespoliehat sa, že to „niekde nájdem“ (ak sa to naučíte, AKOBY ste to našli) Veľa štastia.

  20. aťa povedal:

    Vážení, každý má trochu svojej pravdy a každý s niečím súhlasíme a nesúhlasíme. Učivo na ZŠ ani nie je treba veľmi redukovať, ako skôr učiť tak, aby sa deti naučili zručnostiam, ktoré – bohužiaľ- nemajú. Nevedia sa vyjadrovať ústne ani písomne, nevedia slušne argumentovať, nič ich nevie zaujať, nemajú svoj názor a keď, tak ho nevedia obhájiť. Ich záujem o svet a dianie okolo končí pri počítačových hrách, stupídnych debatách na soc. sieťach a možno nejakých bulvárnych správach. Baví ich farma a iné intelekt ubíjajúce programy… atď. Teda česť výnimkám. Angličtinu sa učia 5-6 rokov a nevedia sa ani poriadne predstaviť, nieto ešte debatovať na bežné témy! Rodičia ich nekriticky podporujú a obhajujú, mnohí sa dostanú na akú len chcú strednú školu (veď sú financované na žiaka a každý kus dobrý!) bez ohľadu na schopnosti a ešte ju aj dokončia a stanú sa z nich hrdí vysokoškoláci. Je to hrôza, kam sa slovenské školstvo a celá spoločnosť rúti. Podpriemerný žiak sa trápi v študijnom odbore a pritom by bol z neho možno výborný remeselník. A učiteľ robí s takým „materiálom“ aký má a je to nezriedka veľmi ťažké. Koho viniť? Ministerstvo, rodinu, osnovy, učiteľov? Kto urobí nepopulárne opatrenia, ktoré ohrozia ich voličskú základňu? Kedy budú o veciach rozhodovať ľudia, ktorí im naozaj rozumejú a nie iba takí, ktorí sú odborníkmi na školstvo, pretože kedysi chodili do školy????? Po 15 rokoch v školstve je mi zo všetkého nanič a zvažujem, čo ďalej 🙁

    • Aleš povedal:

      Klobúk dole. Ja som to vzdal po 8. roku.
      Školstvo je komplexný problém. Kto vie vie svoje. Ale problém nie je ani tak v učive ako v (ne)ochote učiť sa žiakov.

  21. Skoro učiteľ povedal:

    Obyčajný učiteľ učí. Dobrý učiteľ vysvetľuje. Vynikajúci učiteľ demonštruje. Veľký účiteľ inšpiruje.
    William Arthur Ward

  22. monaco povedal:

    No chlapca sme tu podrobili nemilosrdnej kritike,ale už to potreboval, myslí si , že je najmudrejší ,a chce okresávať dôležite učivo v oblastiach , v ktorých sa on ako učitel 1 stupna absolutne nevyzná. Dávid venuj sa tomu, čo si vyštudoval a snaž sa to robiť , čo najlepšie a nepoučuj ostatných v odboroch ,ktoré dôkladne neovládaš a čudujem sa Ty taký kritik neschopných a vyhorených učitelov , ktorí by snád nemali dostať ani plat, mlady chlap na vrchole fy zickych a psychických síl, Ty so svojim pedagogickým majstrovstvom nepôsobíš v prvej lini boja proti negramotnosti, nepracuješ s tými najproblematickejšími žiakmi ,ale spoza bučka hádžeš špinu , na tých ktorí tomu zasvätili život a strácaju pritom aj zdravie, možno som sa Ta dotkla,ale čitam vela Tvojich príspevkov a už som Tí to dávno chcela povedať…

  23. Dávid Králik povedal:

    Velka vdaka za reakcie (temer bez vynimky slusne, co sa ceni 😉

    Text som pisal na letisku (doslova par minut pred odletom) len ako rychly postreh z par strednych skol, kde som sa v ostatnom case vyskytol v ramci koucingu ucitelov (IRPU). Suhlasim s tym, ze mi vypadla informatika (tu urcite ano, aj ked testy s otazkami: co je email, co je webovy prehliadac, to urcite nie-a nesmejte sa, poznam decka, ktore take testy pisu ;).

    Co sa tyka redukcie uciva, nemalo by to byt o tom, ze uberieme a deti nebudu robit nic, len sa zabavat a hrat, ale uberieme nezmyselne biflovane veci, ktore aj tak uz o mesiac decka nevedia a nahradime suvislostami a pochopenim 🙂 Cosi na sposob tejto mojej skusenosti z Afriky: http://www.ini.sk/v-afrike-som-prisiel-o-najoblubenejsiu-kravatu-tu-s-oveckami/ (pozrite si popis biologie a najdite rozdiel oproti zauzivanemu sposobu vyucby na Slovensku 😉 A myslim, ze aj chemia stoji za povsimnutie 🙂 Inak mat taku skolu na SK, to by bolo!

    Velmi sa tesim, ze sa tolko ludi zapojilo do diskusie a tesim sa aj na dalsie zaujimave pripomienky a protiargumenty. A slovami monaco, nebojte sa mi nalozit. Ved ide o dolezitu vec…vlastne tu najdolezitejsiu…o vzdelanie nasich deti!

    Srdecne vsetkych pozdravujem z Pariza 🙂

  24. Meno povedal:

    Informácií v základnej a strednej škole je neveľa. Čo chýba je učenie v súvislostiach, naväzovanie vedomosti na zručnosti, trošku väčšie zapojenie druhej polovičky mozgu s dôrazom na rozvoj tvorivosti a fantázie. To, že sa môže zdať žiakom (a často aj učiteľom) množstvo informácií veľké, väzí skôr v absolútnej absencii techník rozvoja pamäte v našom školstve. V štátnom školstve však nikdy nebude ideálny stav. Aj v dnešnej dobe funguje niekde lepšie a niekde horšie. Je to aj o spoločenskom tlaku na kvalitu vzdelávania. A záujem o to ako veci fungujú je zväčša viac či menej žalostný. Zjednodušene bifľovanie a tvorivosť sú 2 strany jednej mince. (Aj šimpanz môže tvoriť, ale da Vinci z neho nebude. Rovnako ako z čítačky kníh nebude Hašek.)

  25. Juraj povedal:

    David súhlasím úplne. Už od roku 2006 presadzujeme zásadnú reformu základného a stredného školstva, presne v zmysle toho, čo si písal. Bohužiaľ sa toho nikto nechytil, asi to nebolo dosť zaujímavé pre kšeftárov s učebnicami a budovateľov žiarivých zajtrajškov.
    Viac nájdeš tu: http://www.oks.sk/article.php?274
    V programe je zhrnutie, návrh školského zákona sa tvoril ešte pre Fronca, neurobil s ním nič.

  26. Pavol Valko povedal:

    . . . h ľ a o d k i a ľ p r i š l i s ú č a s n é ma n i e r e . . .

    С к а л о з у б
    Я вас обрадую: всеобщая молва,
    Что есть проект насчет лицеев, школ, гимназий;
    Там будут лишь учить по нашему: раз, два;
    А книги сохранят так: для больших оказий.
    Ф а м у с о в
    Сергей Сергеич, нет! Уж коли зло пресечь:
    Забрать все книги бы, да сжечь.

    А . С . Г р и б о е д о в
    Г О Р Е О Т У М А

  27. Roman Kanala povedal:

    Ja si nemyslím, že by bolo treba školské učivo kvantitatívne redukovať. To by bolo v rozpore s potrebou profilácie žiakov, aby neskôr zhruba vedeli, čo by chceli ďalej robiť. Ak sa im nalinkuje od prvej triedy ich budúce poslanie, tak sa im doslova naprogramuje život. Tak to je na Americku. Na Európsku tiež treba rozdeliť deti na tie, ktoré budú neskôr zarábať veľa peňazí a tých, čo budú zarábať málo, ale nech sa to deje až pri skončení povinnej školskej dochádzky, aby šancu nájsť si svoje miesto na slnku dostal každý. To znamená nechať kvantum učiva nezmenené s tým, že ho niektorí zvládnu, iní nie. Pre takých, čo by boli príliš ďaleko na krivke rozptylu (IQ pod 80 a nad 130), by sa mohli zriadiť osobitné školy pre debilov a pre mimoriadne nadaných. Dobrí žiaci v normálnej triede ťahajú tých ostatných, ale ak sú rozdiely priveľké, strácajú sa styčné body, prerušuje kontakt a nastáva spontánna segregácia.
     
    Kde treba niečo urobiť, je zmena prístupu učiteľov a celého systému. Dnes je nastavený tak, ako bol nastavený za Jozefa II. Memorovanie, zlomiť osobnosť, urobiť poslušného panáčika bez názoru a bez schopnosti si ho vytvoriť. Je jasné, že absolvent nejakej školy by mal mať nejaké štandardizované vlastnosti ako konzerva, ktorá má rozmer, tvar, obsah, etiketu a vie sa, čo je v nej. To sú vonkajšie znaky, ktoré predstavujú povinné minimum. V rámci škatuliek je stále dosť miesta na individualitu. Rakúska cisárska škola a všetky následné individualitu potláčajú. Americké školy naopak individualitu a tvorivosť rozvíjajú. Na Zlodejsku je jediná tvorivá činnosť slohová práca. Tie by mali byť v každom predmete a každý deň by v triede mala byť diskusia. Lenže na to nie sú učitelia.

    To nie je problém vajce, alebo sliepka. Z rôznych dôvodov školy dnes vyrábajú stále menšie škatuľky a niektoré ich vyrábajú prázdne. Nielen systém memorovania a preferencie disciplíny, ale aj obsah – načo bolo dobré dať akreditáciu sv. Alžbete? Začať treba od učiteľov. Zdvihnúť platy a povyhadzovať haraburdy. Na učiteľskú školu nebrať ľudský odpad. Do školstva brať len vyštudovaných učiteľov, odborníkov zvonku profesie nechať robiť učiteľské skúšky. Povinné by mali byť postgraduály a kontinuálne vzdelávanie ako u lekárov. Zatiaľ je školstvo ako odkladací sklad skrachovalých existencií. Ako takí učitelia majú učiť vyhľadávať a spracúvať informácie, teda najdôležitejšie úlohy zajtrajška, ak sami ustrnuli v socíku?

  28. Peter povedal:

    Dôvod prečo všetky tie kraviny potrebuješ milí Dávid vedieť, stojí na otázke: „…a čo ak sa Ťa na to raz niekto spýta?“ Správna odpoveď znie: „Tak mu poviem že neviem.“ Nasleduje: „…a to sa nebudeš za to hanbiť?“ Odpoveď, ktorá by Vás nenapadla: „Nie! Nebudem!!!“ (viz. základná príručka slobodného života – Astrid Lindgrenová: Pipi Dlhá Pančucha, prvá časť, 3. kapitola)
    Po dvanástich rokoch učenia, sa mi zdá, že zmyslom a cieľom existencie povinného školstva nieje vzdelaný, samostatne mysliaci a šikovný človek s prehľadom o existencii na našej planéte, ale navyknutie otroka na disciplínu, dodržiavanie pracovného času a plnenie príkazov. Proste skrotenie toho divokého (čítaj slobodného), čo sa rodí spolu s nami. Náplň (učivo) je úplne nepodstatná, proste vezmeš tamten balvan, vynesieš ho tamto hore a zhodíš ho späť! …voláme to príprava na zaradenie sa do spoločnosti… a takjetospravne! Kazeňmusíbyt!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *