Už nikdy nechcem učiť

Pre srandu králikov... ;)tvrdí o sebe Iveta, učiteľka vo výslužbe

Prečítal som si príbeh bývalej pani učiteľky, ktorá šla študovať učiteľstvo, lebo chcela byť učiteľkou, potom prišla do školy s mnohými ideálmi „nadupaná“ novými prístupmi, čoskoro u nej došlo k vytriezveniu a stala sa robotom bez duše, ktorý videl v žiakoch obludy, pričom komusi dal aj knihou po hlave. Chvíľu to tam ešte vytrpela a napokon ušla…

Zvláštne. Ja som šiel študovať učiteľstvo úplnou náhodou a keby ste komukoľvek z mojich známych počas gymnaziálnych čias povedali, že zo mňa bude učiteľ, vysmial by vás. Z výšky som prišiel totálne nepripravený a prvých pár rokov som nerobil iné, len hľadal, čo to vlastne mám v tej nešťastnej triede s tými nešťastnými deťmi robiť. Stále viac som sa osmeľoval, stále viac som si dovoľoval, stále viac som sa zabával. Čím som bol smelší a veselší, tým boli decká ľahšie zvládateľné. Dospel som do štádia, že som si mohol v triede dovoliť čokoľvek a naučiť ich niečo, nebolo viac pre mňa výzvou. Odišiel som a začal robiť rôzne iné veci. Aj keď už nepôsobím ako učiteľ, popri „normálnej“ práci stále chodím učiť. Prakticky neustále. Nie, nie, žiadne privyrábanie, len tak, pre srandu králikov… raz sem, potom zase tam 😉

Život mi pripadá zvláštne krásny… ako by sa s nami len tak hral… škoda, že toľkým veciam ešte stále nerozumiem…

Autor článku: Dávid Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v Čo na to teta školníčka a označkovaný ako , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *