Už sa dievča z detstva poberá

Veve a Vikiuž prerástlo všetky čiarky na dverách…

 

 

 

Viki… “Baby, vyberte si hračku k Happy meal,“ zahlásil som a čakal. „Ja si nedám Happy meal, dám si len cheesburger, hranolky a džús. A potom si dám zmrzlinu,“ chvíľu som ju presviedčal, lebo som myslel, že skrátka, ako rozumné dieťa, racionálne zhodnotila, že Happy meal je zbytočne drahý. Zopakovala, že naozaj nechce Happy meal a ani hračku. Docvaklo mi, že to nie je o peniazoch, ale jej premene… Obzrela sa cez plece a odvtedy si ho už nedala nikdy…

Veve… Pokladám vonku pred vchodom betónové kocky. Z dverí vychádza Veve a v ruke má bábiku spolu s ďalšími hračkami. Hračky sú to už častým používaním i samotným vekom značne poškodené, ale i tak. Prestanem na moment pracovať a mlčky na ňu pozerám. „Už som sa s nimi rozlúčila,“ vysvetlila mi pokojne i keď som ju o žiadne vysvetlenie neprosil (ak teda nerátam spýtavý pohľad)… Obzrela sa cez plece a hračky vyhodila do smetí…

Viki a Veve

…detstvo prenechala iným,

cez plece sa za ním obzerá,

už sa dievča z detstva poberá…

Autor článku: Dávid Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v Zo života (nielen hmyzu) a označkovaný ako , , , , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *