Vierka, Veve a pani predavačka

Reklama na ColuVierka a Veve sú kamošky. Už od škôlky. Občas sa spolu stretnú a brázdia ulice ako napríklad minulý piatok. Spanilú jazdu zakončili v obchode, kde si kúpili kolu a malú čokoládku.

„Euro štyri centy.“ Vierka podá predavačke euro dvadsať. Tá vezme dve mince a vydá desať centov. Vierka pozerá na mincu, chvíľu sa ošíva, no napokon odchádza. „Euro štyri centy,“ zopakuje predavačka, keď pristúpi Veve s rovnakým nákupom, ako predtým Vierka. Veve položí na pult euro desať a čaká. Predavačka vzala peniaze a tentokrát nevydala nič. Dievčatá stáli bez slova vedľa pokladne a opakovane počítali, či sa nepomýlili. Napokon Veve pristúpila k pokladni, podala predavačke účet a požiadala ju, aby skontrolovala správnosť výdavku. Predavačka sa spočiatku ošívala, no napokon vzala účet, čosi zašomrala a povedala dievčatám, aby chvíľu počkali, lebo momentálne nemá drobné. Po obslúžení niekoľkých ďalších zákazníkov im pokynula, aby pristúpili a vydala im chýbajúce centy.

Keď mi Veve rozprávala tento zážitok, pochválil som ju, lebo sa zachovala správne. Nejde o tých pár centov, ale o schopnosť slušne sa ozvať a trvať na náprave, ak niečo nie je v poriadku.

Neskôr som nad tým celým znova premýšľal a v hlave sa mi vynorila čudná predstava … obraz predavačky, ktorá večer pozerá v televízii správy a rozčuľuje sa nad zlodejstvom a korupciou našich politikov…

Autor článku: Dávid Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v Zo života (nielen hmyzu) a označkovaný ako , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *