19 vecí, ktoré mi na fakulte nepovedali a povedať mali

Pre srandu králikov... ;)Toto nie je nejaký erudovaný text, skrátka mi len napadlo, čo všetko mi zabudli v rámci prípravy na povolanie učiteľa na fakulte povedať. Nuž a prečo je tých postrehov práve devätnásť? To fakt netuším. Najskôr som napísal nadpis „10 vecí“, potom som si spomenul, že som nedávno písal 10 dôvodov, prečo ostať na SK a keďže som sa nechcel opakovať, upravil som na 7 vecí, lebo sedmička mi prišla ako celkom fajn číslo. Ale nakoniec to dopadlo tak, že som skrátka začal písať, čo mi napadlo a dospel som k číslu devätnásť…

  1. Postaviť sa pred žiakov, nudným spôsobom im odrecitovať učivo a očakávať, že žiaci nebudú vyrušovať a všetko si so záujmom naštudujú, je totálne bláznovstvo.
  2. Byť osobný a ľudský nie je prejav slabosti, ale sily.
  3. Byť osobný a ľudský neznižuje učiteľovu autoritu, skôr naopak.
  4. Natlačiť do hláv žiakov obrovské množstvo informácií a poznatkov nie je pedagogické víťazstvo, ale nesmierne mrhanie časom (časom učiteľa i časom žiaka).
  5. Aj žiaci sú ľudia (úžasní ľudia).
  6. Učiteľ nie je viac a ani menej ako žiaci… sú si rovní… PS: Od priateľa príjmu žiaci radu, od nadriadeného príkaz.
  7. Vedieť sa vysporiadať s akoukoľvek situáciou (problémom), ktorá žiakov v živote postretne… to je to najdôležitejšie, čo by mal učiteľ žiakov naučiť.
  8. Neexistuje čiernobiela situácia, vždy sú tu aj odtiene šedej a ignorovať tento fakt, môže mať fatálne dôsledky.
  9. Žiadať od rodičov, aby doma dieťaťu dohovorili, keď vyrušuje počas hodín, je prvý krok k strate autority (a nezáleží na tom, či o to žiada učiteľ formou odkazu v ŽK: „Vaše dieťa v škole vyrušuje, urobte si s ním poriadok/dohovorte mu!“, alebo si rodičov predvolá do školy na pohovor).
  10. Nie nad hodinu, na ktorej sa zabáva učiteľ i žiaci.. PS: Smiech veľmi veľmi vítaný… PPS: Neber sa príliš vážne.
  11. Vyhrážať sa žiakom: „Ešte raz a nepôjdeš do školy prírody!“ alebo „Ešte raz a pôjdeš do riaditeľne,“ prípadne nebodaj túto hrozbu aj splniť a brať žiakov za každý sebemenší priestupok za trest do riaditeľne, kde na neho spraví riaditeľ/ka „bububu“, sa rovná pedagogickej samovražde.
  12. Aj sebelepšie pripravená hodina môže dopadnúť (s ohľadom na vzdelávacie ciele) zle.
  13. Aj tá najhoršie dopadnuvšia hodina môže byť skvelou školou a zdrojom mnohých zistení pre učiteľa i žiakov.
  14. Pre proces vzdelávania neexistuje irelevantná skúsenosť. Čokoľvek, akákoľvek skúsenosť (aj z mimoškolského prostredia) môže byť skvelým spestrením a obohatením času, ktorý učiteľ trávi so žiakmi.
  15. Neexistuje dokonalý učiteľ, ani dokonalí žiaci, ani dokonalá hodina, ale o tú dokonalú hodinu treba neustále usilovať.
  16. Nikdy neprestávaj snívať a vymýšľať, nikdy sa neuspokoj s tým, čo máš a vieš, hľadaj a nachádzaj, čo ti sily stačia.
  17. Pri pohľade na svojich žiakov mysli na to, že aj ten najmenší človek môže zmeniť svet… možno práve jeden taký sedí rovno pred tebou.
  18. Vedomosti sú až druhoradé, prvoradé je vychovať múdreho, slušného, šťastného a dobrého človeka. Inteligentných svíň behá po svete viac než dosť…
  19. Až raz nebudeš v triede rád, vedz, že nastal čas odísť zo školstva.

 

PS: Myslím, že tých vecí, ktoré mi na fakulte nepovedali a mali, je určite ešte omnoho viac… doplníte? 😉

Autor článku: Dávid Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v Čo na to teta školníčka, Zo života (nielen hmyzu) a označkovaný ako , , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

29 odpovedí na 19 vecí, ktoré mi na fakulte nepovedali a povedať mali

  1. Natali Vince povedal:

    Veľmi pekné 😉 Ja by som doplnila (aj keď možno to tam je, ale inými slovami): 20) To, čo sa nedá využiť v živote, nemá zmysel tlačiť do hláv žiakov – preto uč také poznatky, ktoré sú využiteľné a teda ich vieš vysvetliť žiakom na príkladoch zo života
    21) Cieľom vzdelávania nie je žiakom dokázať, koľko toho nevedia (a my učitelia vieme), ale ukázať im, koľko toho už vedia a na koľko vecí vedia sami prísť
    22) Nie je hanba uznať, že niečo ako učiteľ neviete – práve naopak, decká to ocenia 😉

    • apophis povedal:

      No ja som mal učiteľa ktoreho to vytačalo, dokonca ma obvinil zo sabotaže jeho hodiny… jeho vyroky: ,,Mám osnovu a hotovo, nemám nato čas,, alebo ,,chces dokázať že som debil ked to neviem? toto mi nerob!,, a podobné motivačné kixy…

  2. Miriam Bzdilíková povedal:

    – Všetky pravidlá, na ktorých sa v triede dohodnete, platia aj pre učiteľa (ak piť, tak všetci; ak jesť, tak všetci; pravdaže nie naraz, ale keď si telíčko vypýta :))
    – Aj dieťa môže vedieť, že nemáte práve najlepší deň. Priznať sa k bolesti hlavy a poprosiť o ohľaduplnosť vedie k empatii. Aj opačne, keď sa dieťa cíti “pod psa”, prihliadajte na to. Ono vám to potom “vráti” 🙂
    – Buďte takým učiteľom, akému by ste zverili svoje dieťa do rúk.
    – Ak chcete byť vypočutí, počúvajte. Ak chcete byť rešpektovaní, rešpektujte. Ak chcete byť učiteľom, sprevádzajte, hrajte sa, smejte a plačte s deťmi pri rozprávkach, chváľte a ľúbte ich.
    – Hovorte im menom, nie priezviskom.

  3. Lenka povedal:

    Nie som ucitel, ale dodala by som jednu vec, podla mna je dolezite aby ucitel naucil ziakov nie len ucit sa a odbiflovat sa … ale aby ich naucil mysliet a pouzivat ten mozog, ktory mame… my sme mali na strednej skole jednu taku ucitelku volala sa žitňanová mala niekolko sposobov skusania nie len klasicke odrecitovanie uciva…. a pri tych odpovediach ked sa clovek skutocne zamyslel ani nemusel byt nejako velmi nauceny a dostal lepsiu znamku… a pri tom vyucovala dejepis co je pre mnohych len biflovanie… mozem povedat ze pri nej som sa naucila najviac lebo veci len naucene clovek aj tak zabudne…

  4. renata černáková povedal:

    uff, dostala som jednu radu … od mojej Pani učiteľky z 1.triedy (r.1977) … “každý jeden žiak musí cítiť, že je pre teba výnimočný … vtedy to pôjde” … osobne mám ešte jednu “moju” – pozorovať a nezasahovať, vedieť intuitívne vycítiť kedy to je/nie je treba … a rodičia – neoddeľovať a nevyčleňovať ich, naopak dať im priestor a pocit spolupatričnosti a dôležitosti (rôzne projekty, zdieľanie osobných zážitkov korešpondujúcich s “témou” … zapájanie – byť s deťmi v prúde … a prejavenie vďaky z našej strany) …. nezabúdať na “priestor” kde žijeme a prijať zaň spoluzodpovednosť – najlepší osobný príklad 🙂 … pokora pred múdrosťou detí! …. veľká vďaka a obdiv pred tvojou prácou dávid! renata

  5. Suzanne Har-wish povedal:

    hehehe, velka pravda. ja ked si spomeniem, co vsetko mne na fakulte nepovedali.. napriklad:
    1) absolutne minimum z celej tej skolskej administrativy.. ako vyplnat triednu knihu som videla az v praci
    2) ako viest rodicovske stretnutie.. co bolo uplne drsne pre 23rocnu absolventku oproti triede plnej starsich skusenych rodicov
    3) ako odpovedat zmysluplne 16rocnej slecne na otazku: na co mi je vediet o mitochondriach a krebsov cyklus, ked idem studovat “fashion design”
    a taaaaak podobne :))

  6. Monika Karolčíková povedal:

    Dávid, poklona! Jasné a jednoduché zhrnutie prečo niektorí učitelia majú úctu a rešpekt u svojich žiakov a tí ostatní môžu o tom len snívať.

  7. Peter povedal:

    Na fakulte ma nikto nepovedal, aký problém môže nastať, ak vyplním triednu knihu zlým perom, alebo ak nedodržím presnú formu všetkých čiarok v nej. Ešte nikdy som nebol triedny učiteľ, ale už teraz ma desia všetky výkazy, ktoré musia kolegyne neustále vypisovať. V škole nám o tom možno povedali, ale nikdy nám nič podobné neukázali. Vlastne prvý mesiac v školstve bol pre mňa stresúcejší a náročnejší, ako prvý mesiac v akejkoľvek inej práci v ktorej som pôsobil. Nechcem týmto príspevkom nikoho od učiteľského povolania odhovárať. Treba sa ale pripraviť na to, že to nie je pracovná doba do 13:00 a prázdniny skoro každý mesiac :-). Je to krásne povolanie, pri ktorom je potrebné mať rád deti a mladých a v neposlednom rade treba mať veľa chuti do práce a veľa odolnosti voči demotivovaným, vyhoreným a znechuteným učiteľom, ktorých je bohužiaľ čoraz viac.

  8. Ala povedal:

    Veľa z napísaného je pravda. Zabudli povedať, aká buzerácia funguje na školách zo strany vedenia, podraz aj zo stran kolegýň, záviť, ak sa im niekde nestrkáte. Že ak chcete urobiť niečo naviac pre svoju školu, nedovolia vám to, nepochvália vás. Že vám nedovolia ísť na školenie amposielajú tam tých, ktorí oň nemajú záujem. Že vás kolegyne vysmejú, ak sa na niečo opýtate. Svoju prácu milujem a snažím sa ju robiť čo najlepšie, veľa vymýšľať. Na pútavé som ale ani raz nemala vytvorené podmienky zo strany vedenia, konkrétne možnosť prispôsobiť plány na 1 tému naraz. Je potrebné navzájom sa podporiť, aj zo strany rodičov, ohľadne správania sa v škole. Ak nedám poznámku a stane sa niečo vážne, budem zodpovedná ja, prečo som ich nedala. Bohužiaľ nie každého je možné pozitívne motivovať a dobré slovo zaberá len na niektorých, ale to je chyba niekde inde. Rodičia aj žiaci ma majú radi, aj moje hodiny, ale ak niektorí, ktorí vedia, že so mnou sa dá jednať len morálne, idú s klamstvami za kolegyňami a vedením a ja sa nemám možnosť brániť a potom na to doplatím stratou zamestnania, je to úbohé. Zbabelosť, malá komunikatívnosť je veľmi zlé. Lebo keď bol problém, ja som bola v práve. Našou úlohou je naučiť učivo, tomu by sme sa nemali vyhnúť. Po 13 rokoch som vyhorená, kvôli neslušnému správaniu, ale inú robotu si neviem nájsť, túto robiť viem a chcem. Nie všetky deti vedia prijať priateľstvo s učiteľom, mnohí to zneužívajú. Deti by sa mali naučiť rešpektovať autority aj automaticky, lebo v práci môžu byť potom ľahko neúspešní, aj v osobnom živote. Moji učitelia nič extra nevymýšľali, v triede bol pokoj a rodičia dohovárali deťom a to bolo to najlepšie pre ne. Naučili sme sa viac ako dnes, keď sa vymýšľa všeličo. 10 dôvodov, prečo ostať na Slovensku? V zahraničí som takéto problémy nemala, ľudia boli dobrí, priami, komunikatívni a ja doteraz ľutujem, že som tu. Ale robím tu prácu, ktorú milujem, ale keďže som morálna, robia mi podrazy. Je v školách veľa pozitívneho, ale napísala som práve toho, lebo s týmto som na vysokej škole nepočítala.

    • andrea povedal:

      rozumiem vam , ja po 14 rokoch som vyhorela tiez , mam rada tuto pracu aj decka aj vsetko okolo odovzdavania skusenosti a vedomosti, moja cinnost bola tvoriva od A-Z , ale po tolkych rokoch som naozaj uz frustrovana zo sposobov ako to funguje-nefunguje.
      Myslim ze , je cas vyskocit na zastavke a dat si pauzu, napriklad aj tym ze robime nieco ine ako ucenie… bohuzial vacsina kolegov nikdy ine nepoznala a ani nerobila od vysokej skoly , iba to, ze sla hned po vyske ucit , a nevedia ako bezi realny zivot, realna praca s ludmi, v skole sa hraju na ” bohov” ich uzemie je trieda a kabinet, bez nejakej empatie voci inym , aj kolegom aj ziakom, ochota urobit naviac pre decka alebo skolu beru ako zradu -vtieranie sa atd… bohuzial inak to asi ani neviem podla nich sa vtieram, alebo vytahujem uspechmi alebo co ja viem, su to proste ich mindraky, a toto vsetko ma neskutocne ubija, lebo jedine co chcem je tvorivo si riesit svoje veci, napady a mat na hodine atmosferu , ze decka ma cakaju kedy uz otvorim dielnu a ideme na projekty ….Boh ochranuj nase deti!

  9. Ala povedal:

    Nemali by sme deti učiť, že my sa im snažíme prispôsobovať. A že majú poslúchať a snažiť sa, len ak sa učiteľ snaží. Potom to na druhom stupni nefunguje. Iste, ideálom by bolo mať super učiteľov, ale nie každý je taký a chce, alebo môže robiť túto prácu. A že treba rešpektovať každého, aj staršie učiteľky. Tie boli oveľa kvalitnejšie pripravené na učenie, ako my mladí z fakulty, kde do nás tlačili teóriu. Nech sú radi, že v dnešnej dobe ich má kto kvalifikovaný učiť a vydrží aspoň 1 školský rok. A ešte som zabudla, že som nepočítala s tým, že v 37 rokoch budem bývať s rodičmi, lebo plat mi neumožňuje podnájom, ani kúpu bytu v Bratislave a učiteľské ubytovne budú využívať iní.

  10. Jana Jamajka povedal:

    Podľa môjho názoru je bod č. 18 tým najzákladnejším a najdôležitejším a som rada, že to tak vníma aj niekto iný. Pri mojej práci sa mi osvedčilo spomenúť si na svoje školské časy a na atmosféru, ktorú svojím správaním a postojmi ovplyvňovali jednotliví učitelia. Doplnila by som o poznatok – ak sú problémy s dieťaťom, potom sú problémy v jeho rodine.

  11. juraj such povedal:

    každý z učiteľov mal nejakého didaktika (konkrétneho predmetu) a absolvoval všeobecnú didaktiku s niekým…. možno by bolo korektnejšie napísať – toto mi X.Y. na tejto fakulte nepovedal 🙂

  12. Ala povedal:

    No ohľadne didaktiky, na výške ma naučili urobiť hodinu len telocvikári a slovenčinárka. Ako to má byť som zistila až počas praxe v škole. Učili nás klasiku, ale pre súčasné deti treba vymýšľať iné, aby sme ich dostatočne zaujali. Nenaučili nás didaktické hry, ani ako riešiť problémy a konflikty.

  13. A. Pošteková povedal:

    Ešte by som doplnila, že nám zabudli povedať: často budeš viac úradník ako učiteľ, povedať neviem nie je hanba, nauč deti zmysluplne sa pýtať a chodiť po svete s “otvorenými očami.”

  14. A. Pošteková povedal:

    Ešte ma napadlo: Rodičovské vždy začínaj pochvalou a aj na najväčšom “lapajovi” nájdi niečo pozitívne, čím môžeš začať rozhovor s rodičmi.

  15. Danuša Kondrátová povedal:

    …a nezabúdať ,že každý žiak je osobnosť.

  16. hana povedal:

    David, skvostne, ako vzdy. Pouzijem, dakujem….. viac menej k niektorym reakciam by som dodala –
    nepovedali mi, ze – prejavuj respekt k starsiemu ucitelovi a zaroven sa od neho uc, ale aj ty si osobnost, ktora moze slusne a primerane vyjadrit svoj nazor – voci starsim kolegom i voci vedeniu.

  17. hana povedal:

    A ešte jedno……… slovo učiteľ je od slovesa učiť…… nie od slovies skúšať, známkovať či testovať.

  18. Milo Polak povedal:

    Zatiaľ veľmi stručne jeden bod. “Nestavaj 1. poschodie, keď sa Ti ešte nepodarilo postaviť základy.”

  19. Ferka Ninova povedal:

    Dobrý článok, aj tie komentáre k nemu. Smutné je, že učenie na VŠ je viac o teórii, ako o praxi.

  20. Katarína povedal:

    K takemuto ucitelovi je radost dat svoje dieta 🙂 Kde ucite?

  21. Monika Karolčíková povedal:

    Dávid, dnes som si prečítala zaujímavú reakciu na list, ktorý dostal pán Sebelédi.
    Zuzana Foltánová napísala – „ Sme veľmi radi, že ste vážený pán anonym, objavili Ameriku. My, učitelia, nie sme takí blbí, aby sme to už dávno nevedeli. Len ma zaráža, že tá väčšina rodičov je ešte stále taká blbá. Ale až precitnú, tak čím budú nevzdelanejší, tak tým krvavejšie to pre tých parazitov skončí. To už nebude “nežná revolúcia”. Každé zlo si vychováva iba svojho vlastného premožiteľa.“

    Takže čo učiteľom v škole nepovedali a povedať mali – ak chcete spolupracovať s rodičmi, tak nerobte z rodičov hlupákov! A čo sa učitelia tiež nedozvedeli – že ak chcete dať druhej strane najavo, že ste lepší, tak ich neurážajte. Lebo jediné čo tým dosiahnete je, že zosmiešnite samých seba!

    Dávid, čas sa kráti. Veľa zdaru vo Felixovi. Dúfam, že učitelia z Felixa si už dávno osvojili hore spomínané vedomosti a zručnosti a naozaj to bude o presne stanovených pravidlách, výborných výsledkoch, usmiatych a šťastných deťoch a bude to bez urážok a osočovanie z jednej aj druhej strany. Ono ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Držím palce!

  22. Spätné upozornenie: Dvadsiate prikázanie (alebo dvadsiata vec, čo mi na fakulte nepovedali, ale povedať mali) | ini.sk - alternatíva k rutine

  23. branislav povedal:

    Nobelovku tomuto panovi Ucitelovi (s U) Kralikovi. Myslim ze pochopil, pre mnohych ucitelov, nepochopitelne……..

  24. elena povedal:

    Ahojte

    Ahojte…ja osobne robim v specialnom skolstve a som velmi sklamana.posmesne reakcie kolegov na ziakov s postihnutim,byrokracia.neustretovost.vyhorenost uciteliv.manipulacia.zastrasovanie…otaca sa mi nad vsetkym zaludok a zvazujem prechod k inemu zamestnavatelovi pripadne sfery.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *