Aby som ostal pravdiví, musím s vami pozdieľať aj sklamanie (G)

blogomvanie„Skúste pozrieť na prvý obrázok a povedzte mi, čo tam vidíte,“ zahlásil som a s víťazoslávnym úsmevom čakal na „svoju chvíľu. „Tak ja vidím, tučniaka hore nohami,“ ozval sa chalanisko pri pravom počítači a môj víťazoslávny úsmev dosiahol bod mrazu 😉

 

 

Pred časom ma oslovila Majka z Gymnázia na Varšavskej v Žiline, či by som neprišiel spraviť pre jej študentov workshop na tému blogovanie. Tak ja na to, že áno 😉 Svoj workshop som nazval:

BLOGOmVANIE

 

Venovanie..

…s úctou a vďakou venované Majke a jej študentom…

 

Kapitola prvá..

Aktivita s obrázkom žirafy  a tučniaka mala smerovať k tomu, že sme rozdielni a pozeráme na veci z rôznych perspektív a tiež, že každý z nás je jedinečné stvorenie s jedinečným pohľadom na vec, tak sa ho nebojme…Sotva chalanisko pomenoval zviera na prvom obrázku, už aj pozrel na druhý a asi nemusím hovoriť, čo povedal 😀 Najskôr mi napadlo, že táto aktivita vypálila blbo, ale keď som sa nad tým neskôr zamyslel, napadlo mi, že lepšie to ani vypáliť nemohlo. K dvom pôvodne  plánovaným pohľadom TUČNIAK, ŽIRAFA, pridal ďalšie dva TUČNIAK HORE NOHAMI, ŽIRAFA HORE NOHAMI 😉

zirafa

(Žirafa/Tučniak hore nohami)

tucniak

(Tučniak/Žirafa hore nohami)

 

 

Kapitola druhá..

Asi starnem, lebo som spravil niečo, čo by som v minulosti absolútne nespravil. Zaradil som teóriu.  😉

 

B-owling

Asi by bolo fajn, poznať cieľ, ktorý blogom, respektíve jeho napísaním, sledujete. V opačnom prípade je písanie rovnako divným počinom, ako by ste hodili guľou so šatkou zaviazanou okolo očí 😉

L-ego

Napísanie blogu je vlastne poskladanie nejakého zmysluplného útvaru z kociek. Chaos, ktorému dáme formu a zmysel 😉

O-slava/plakanie/komentovanie

Asi je celkom fajn, vedieť, či idem niekoho kritizovať, niekoho chváliť, alebo jednoducho popísať nejakú tému.

G-ramatika

Je to síce blbosť a prvoradý je obsah, ale skúste napísať v nejako kontroverznom blogu o homosexualite, viere, alebo politike gramatické chyby. Som si istý, že sa nájde nejeden diskutér, ktorý vám to vytmaví 😉

O-tvorenosť (pravdivosť)

Blog je sám o sebe veľmi divný fenomén. Svet, v ktorom o sebe hovoríte len to, čo chcete. Čitatelia majú už takto skreslený váš obraz, preto aspoň v príbehoch, ktoré opisujete, zostaňte pravdiví, ak už svoje negatíva zamlčíte 😉

m-otivovanosť

Prečo blogovať? Dôvodov môže byť veľa. Chcete sa zlepšiť v písaní, chcete sa stať známejší a tým získať väčšiu šancu na presadenie sa na trhu práce, chcete robiť PR svojim aktivitám, chcete si vylievať dušu, chcete pomôcť pri voľbách…Ako som vravel, je ich veľa a nie je podstatné, ktorý si vyberiete, ale rovnako, ako pri akejkoľvek inej aktivite, podstatné je, mať nejaký dobrý dôvod/motív 😉

V-arenie

Nebojte sa dochucovať, kým si nebudete istí, že teraz to má tú správnu chuť. A nepreháňajte to s prehnaným uctievaním receptov (akým je napríklad aj tento blog). Guľáš, robený doma v hrnci nikdy nedosiahne kvalít toho, ktorý spravia chlapi niekde nadivoko v lese pod heslom „Co dúm/les dal“ 😉

A-legória

Nie je zlé zakončiť nejakým vypointovaním, no než v závere blbuvzdorne povedať pointu, to radšej len jemný náznak. Predsa len, čitatelia majú radi pocit, že sú interleguáni 😉

N-ázov

Ani bulvár, ani nuda. Zlatá stredná cesta – zaujať, ale nezneužiť. Dobrý príklad bol môj otvorený list dnešnej mládeži. Ale pozor, tento nadpis je dobrý len vo mnou použitom variante – teda nie v prípade, že by som o mládeži písal negatívne 😉

I-skra

Čím menej slov a čím viac múdrosti. Aby to malo šťavu a spád 😉

E-mócie

Ak sú skutočné, dodajú textu jemnú arómu človečiny a ľudskosti…a to sa v dnešnom uponáhľanom civilizovanom svete naozaj cení 😉

 

Kapitola tretia..

Prečítali sme si tieto dva blogy:

http://davidkralik.blog.sme.sk/c/345331/Ignoranti.html

http://davidkralik.blog.sme.sk/c/287017/Otvoreny-list-dnesnej-mladezi.html

kde v jednom ide skôr o kritiku a v druhom oslavu a pobavili sme sa, ktorý z blogov sa študentom páčil viac a prečo a tiež, či si všimli niektoré teoretické bláboly, ktoré sme si spomínali pred tým.

 

Kapitola štvrtá..

Na LinkedIn som videl taký super obrázok, ktorý som teraz už nevedel nájsť, tak som narýchlo vyrobil falzifikát 😉 Pod pôvodným obrázkom stálo: Koho si zamestnávateľ všimne ako prvého? Pri mojej téme blogovania som sa spýtal: Koho si čitateľ všimne ako prvého?

co vidis2

Chalanisko, vraj, tretiu sprava. Tak som mu povedal, že je to možné, ale dovolím si tvrdiť, že práve on je tá farebná. Neprotestoval 😉

 

Kapitola piata..

A teraz to najťažšie. Zadanie znelo, pustiť si minútu z videa, kde TED spíker hovorí krátky príbeh (minúta: 19,05 až 20,05) a potom sa pokúsiť napísať…

http://www.ted.com/talks/benjamin_zander_on_music_and_passion?language=sk

Ukážka skončila. V triede bolo hrobové ticho. Prišlo mi, že aj tma. Trvalo to hodnú chvíľu, kým začali decká písať (teda aspoň väčšina z nich). Tých, ktorí písať nezačali, som poprosil, aby boli potichu a nechali  priestor píšucim. Súhlasili. Po pár minútach však začali hovoriť hlasnejšie, kde tu sa aj zasmiali. Nič som na to nepovedal. Takto prešlo dvadsať minút a rozhovory už boli chvíľami celkom hlasné. Hodina pomaly končila. Požiadal som študentov, aby si uložili svoje práce a otočili sa od počítačov smerom do kruhu, reku spravíme si malú reflexiu.

 

Epilóg..

„Ďakujem tým, ktorí celý čas, na to určený, pracovali na tomto silnom príbehu. Veľmi ma to potešilo, lebo to obdobie a podobné príbehy, sú pre mňa veľmi dôležité. Ďakujem tým, ktorí chceli pracovať a dokonca aj začali, ale nešlo to, a tak to v nejakom momente vzdali. Každopádne, aspoň to skúsili. A ďakujem aj tým, ktorí pracovať nezačali, lebo ostali pravdiví. Keďže nenašli dostatočne dobrý dôvod, bola by riadna hlúposť, aby písali blog len preto, že im to niekto prikázal.“  Študenti sa usmievali, zjavne ich toto zhodnotenie prekvapilo. Aj keď ešte nevedeli, že… „Ako sa vám písalo?“ spýtam sa odrazu tých, ktorí pracovali. Vraj to celkom išlo, keď odignorovali ruch a mierny hluk v triede… „Aby som však ostal aj pravdivý, musím s vami pozdieľať ešte jednu vec. Moje sklamanie. Ja by som v tomto hluku nedokázal napísať nič. Na začiatku práce na blogoch sme sa dohodli, že necháme priestor píšucim a nebudeme ich rušiť. Priznávam, že som sklamaný, že sme toto nedokázali.“ Hrobové ticho.

 

Napadlo mi, že je pomaly čas, no toto neboli slová, ktoré by obstáli, ako posledné, a preto… „Viete, pomerne často lietam. Odvtedy, čo som prvýkrát videl toto video, vždy, tesne pred odletom, napíšem svojej žene MILUJEM ŤA, lebo to sú slová, ktoré by obstáli”…

 

Autor: Dávi:D Králik

Ps: Dôležité upozornenie: Nadpis je reálnou ukážkou, ako blbo to vyzerá, ak niekto v takom blogu zavalí gramatickú chybu (Vidíte priamo v ňom označenie G ;). Uvidíme, či sa nájde nejaký diskutér, ktorý sa nedočíta až sem, ale riadne ma v diskusii dodžubká, že učiteľ a nevie po slovensky 😉


*(Zdroj obrázkov tučniak a žirafa:  http://fanaticcook.com/2014/11/15/more-perspective/)

Share
Tento obsah bol zaradený v Čo na to teta školníčka a označkovaný ako , , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *