Bad admin Róbert Dyda: Na staré kolená by som mohol kresťanstvu odpustiť

Róbert Dyda - Sieťovka na BuchmesseRóbert Dyda sa narodil 23. marca 1967 v Bratislave na Zochovej ulici. Vyštudoval andragogiku a dnes je internetový vydavateľ. K dusenému mäsu so zemiakovou kašou by si nikdy nedal kôprovú omáčku. Ku káve nepije minerálku. Rád si vypočuje Pink Floyd, Beatles, Frank Sinatra, Bossa Nova a nemá rád nemelodickú hudbu. Zo srdca rád cestuje po Bavorsku a číta v kaviarni. Vysávanie patrí k jeho neobľúbeným činnostiam. Spánok do desiatej považuje za zlozvyk, ale taký ten, ktorý si rád dopraje. Zato zlozvyky ako roztržitosť a nesústredenosť moc nemusí.

Začneme od konca?

No, ak zistíme, kde je koniec, pokojne môžeme.

Tak kým ste vlastne teraz?

Spokojným bavorským azylantom.

Róbert Dyda - spokojný bavorský azylant

Róbert Dyda – spokojný, za 5 minút obslúženy, bavorský azylant

Kde sa nachádzate je z odpovede zrejmé. Ešte skúsme, čo teda robí taký spokojný bavorský azylant?

Venuje sa naplno Sieťovke. Spravuje ju, píše občas filmové recenzie a občas aj články. Pokúša sa o mediálne poradenstvo vo sfére sociálnych sietí a tak.

To všetko znie ako celkom pohodový život. Robíte aj niečo, čo vás nebaví?

Nie. Aj keď voľakedy dávno mi ktosi odporúčal, aby som sa v živote venoval aj veciam, ktoré neznášam. Aby som ich prekúsol. Vraj, keď to spravím, budem mať skvelý pocit víťazstva, ale nejako sa mi do toho nechce a robím teda iba to, čo ma baví.

Baví vás aj to správcovstvo Sieťovky? To musí byť pracné, nie?

Texty, ktoré chodia, sú väčšinou tak dobre napísané, že už s nimi netreba nič robiť. Takže to nie je o nejakej manuálnej drine, skôr o užívaní si vlastného malého kráľovstva.

Róbert Dyda - návrh Sieťovky napísaný Jarom Filipom

Návrh Sieťovky napísaný Jarom Filipom

V čom je toto užívanie si iné, ako podobná práca v Novom Čase, či v SME?

Prehadzoval som texty na internet, takže viac-menej mechanická robota. Občas som aj niečo napísal, ale nebol to štandard.

Čo robí kráľ Sieťovky rád?

Páči sa mi písať recenzie. Aj keď treba povedať, že napísať recenziu na nejaký film je náročnejšie, než nejaký bežný text. Treba ísť do kina, potom si usporiadať myšlienky a následne ich hodiť na papier tak, aby dávali zmysel nie len vám, ale aj čitateľom, ktorí film ešte nevideli. No aj keď je to náročnejšie, je to niečo, čo je zaujímavé. Takže ako som vravel, robím veci, ktoré ma bavia a páči sa mi to.

Momentálne žijete v Nemecku. V čom je rozdiel oproti životu na Slovensku?

Nemecko mi poskytuje celkom iný kultúrny rozmer. Knihy, filmy, politika… všetko je akési kultivovanejšie.

A čo nemčina? Zvládate?

Za socíku som často pozeral len ORF, keďže sa nič iné veľmi pozerať nedalo, tak som sa naučil dostatočne rozumieť. Nie je to síce nejaké terno, ale v podstate sa dohovorím.

A neuvažujete v Nemecku o práci vo „svojom fachu“?

Jasné, len ešte treba trochu popracovať na lepšom jazykovom prejave.

Kedy ste vlastne odišli?

4. septembra 2010, dvanásť hodín tridsať minút sme prekročili hranice.

To viete tak presne?

Mám fotografiu z hraničného priechodu Jarovce-Kittsee.

Ako by ste popísali svoj odchod?

Rozdal som priateľom svoje knižky, zbalil veci do kamarátovho pätdverového auta a odišiel.

Impulz k odchodu?

Už som nad tým dlhšie rozmýšľal. No a keď došlo k tomu, že sa uvoľnili doterajšie vzťahové väzby a nebola viac perspektíva ani v práci, nemal som dôvod ostávať.

V akej práci?

Robil som v Novom Čase, kde som strážil správy. Taký ROBOtník, povedal by som.

Strážil správy?

Agentúry chrlia správy a vy číhate na zaujímavosti a ak na nejakú narazíte, čo najrýchlejšie to prehodíte na váš web. Plus ešte musíte upraviť nadpis tak, aby prilákal čo najviac ľudí. Napríklad: „Fico zvolal tlačovku a ohlásil, že si z Čaploviča urobil handru.“  Snažíte sa ju publikovať ako prvý a podrobnejšie spracovanie príde až neskôr.

A nevadí, že v prvom momente možno nebude informácia presná?

Sú médiá, kde je to úplne jedno. V zmysle hesla: Hlavne treba uloviť čitateľa. Potom sú také, kde sa snažia aspoň ako tak nájsť základné info, ale tiež platí, čím skôr, tým lepšie, aj keby nebolo všetko potvrdené a 100%-ne isté. Vtedy sa dáva slovíčko „vraj“.

Predpokladám, že ten prvý variant sa týkal Nového Času. Bavila vás tá práca?

Chvíľu to vyzeralo, že ma baviť bude, ale rýchlo som pochopil, že tam nikoho nezaujíma kvalita textu. Ide len o to, ohúriť, šokovať (najdôležitejšie slovo bulváru) a zaujať čo najviac čitateľov A to nie je nič pre mňa.

Nejaký príklad toho druhého, kde je snaha o aspoň akú–takú korektnosť, aj keď stále platí, kto prv príde?

SME-čko. Tam som robil od 2001 do 2008 v podstate to isté. Aj keď tam som nemusel upravovať nadpisy tak, aby to zavádzajúcim spôsobom pritiahlo čo najviac čitateľov.

Ale tam ste robili aj iné.

Áno, tam som aj písal a tiež som sa občas naťahoval s vami, blogermi.

A to bola súčasť vašej práce?

Adminovanie blogu?

Róbert Dyda - blogo-adminské pracovisko

Niekedy okolo roku 2005. Z tohto miesta R. Dyda adminoval blogy a diskusie v budove dnešného KC Dunaj na piatom poschodí. Neskôr to bolo v budove starého Dunaja a nakoniec sa redakcia presťahovala na Lazaretskú. Od januára 2009 už nebolo treba osamelého admina – copyright zástupca šéfredaktora SME Lukáš Fila – na preklápanie SME a skončila takmer dekáda od roku 2001, keď cez R. Dydu večer čo večer prešli všetky články tlačeného SME na web.

Hm.

Áno, to bola práca na základe zmluvy. Bola to súčasť mojej práce v SME.

Mali ste možnosť realizovať aj svoje nápady?

Áno. Ale nebolo to súčasťou mojej práce a skôr išlo o nie veľmi časté aktivity.

A čo teda stručne, jasne a výstižne bolo tou náplňou?

Ustrážiť agentúry, prehodiť „print“ na „online“ a adminovať blog. Istý čas som mal na starosti knihy.sme.sk.

Bývali ste bad boy admin, pamätáte?

Myslím, že dnes by som to riešil inak. Ale tak to v živote chodí. Až keď ste mimo, vidíte správne riešenie. Občas človek potrebuje vidieť veci z vonku, aby získal  inú perspektívu.

Róbert Dyda - admin blogu

Róbert Dyda – admin blogu

Pamätám si, tiež sme spolu čo-to riešili. Prečo sme sa my dvaja v tom čase „naťahovali“?

Našli ste spôsob, ako napísať článok, aby mal nesmierne vysokú karmu. Interne som takéto vaše (a nie len vaše) texty nazýval karmosračkami.

Pravdu?

Áno.

Doteraz dokážem napísať blog, aby mal karmu nad 20 bez väčších problémov.

Pravdu?

Áno.

Viem o tom.

A čo Vám na tom vadilo? Čo bolo zlé na textoch s vysokou karmou?

Pre mňa bolo problémom, že som z vašich textov cítil ako primárny cieľ dosiahnuť čo najvyššiu hodnotu karmy.

A to je problém?

Problém? Nie. Ale odrazu človek za mnohými článkami necítil túžbu niečo zdieľať, posunúť informáciu čitateľovi. Namiesto toho z tých textov kričala snaha „vyhnať“ karmu čo najvyššie. Nakoniec sám ste napísali v jednom svojom texte, že karmu máte ako výplatu. Z toho ma vtedy skoro trafil šľak. 🙂 A to už ani nehovorím o mnohých ďalších blogeroch, ktorí nemali vaše kvality, ale snažili sa vás imitovať. Tak to už bola úplná tragédia.

A teraz to z mojich blogov necítite?

Nie. Mám pocit, že ste si to nejako prežili a aj keď teraz stále píšete texty s vysokou karmou, cítim v nich niečo iné. Záujem nielen dojímať publikum ale aj ho primäť k zamysleniu sa nad problémami a ešte lepšie aj pokúsiť sa o ich riešenia.

Preto si občas píšeme a sme priatelia? Lebo som sa polepšil?

Možno. A možno som sa chcel len zoznámiť s vašou ženou, ktorá je krásna a k tomu pôsobí veľmi milo, tak som sa polepšil ja. 🙂

Musím povedať, že ste mi prišli občas v diskusiách dosť nepríjemný, no teraz už som na sme.blogu dlhšie nič nepríjemné od vás nečítal. Čím to je?

Kamarát mi zmenil heslo, takže sa do diskusie nedostanem. 🙂

Takže sme.blog je pasé. Skúsme sa ešte pozrieť na zúbky tej vašej Sieťovke.

Sieťovka bol projekt, ktorý som rozbehol ešte dávno – dávno s Jarom Filipom. Keď Jaro zomrel, fungovala aktívne ešte chvíľu. Potom  tak nejako hibernovala a dostal som sa k nej až v roku 2007. Prehodil som pôvodné veci na WordPress a začal som tam písať. Postupne sa pridávali ďalší ľudia a teraz tam píšu mnohí autori, ktorých ani osobne nepoznám.

Ako ste sa zoznámili s Jarom?

Pracoval som vo firme, ktorá bola  prvým komerčným internetovým providerom na Slovensku… Tam som sa s ním spoznal. Jaro internet miloval. Stihol som pár týždňov pred jeho smrťou urobiť s ním rozhovor, kde to je jasne cítiť. Na Sieťovke sa staral o “Cool site of the Day” – linky na zaujímavé webstránky posielal až do dňa, keď ho zabil infarkt.

Róbert Dyda - s Jarom Filipom

Róbert Dyda gratuluje Jarovi Filipovi k 50-ke. Z vrecka R. Dydovi vykúka knižka, ktorú vydal Jaro vlastným nákladom pre svojich kamarátov združených okolo e-mailového mailinglistu sme-l. Hra poskladaná z takmer autentických výrokov jednotlivých členov ešte stále existuje na adrese angelfire.com/ak/smetaksme/

Taktizujete pri uverejňovaní textov na Sieťovke?

V nedeľu sme dávali lepší text, nejaká poviedka, poézia…

V nedeľu? Veď to je uhorkový čas. Ja v nedeľu dávam texty len veľmi výnimočne.

Možno netúžim získať čo najviac čitateľov. Možno chcem len pár ľuďom poskytnúť pohodové čítanie. Taký ostrov pozitívnej deviácie. A kedy inokedy má v tomto hektickom čase človek trochu vypnúť?

Máte nejaké plány ešte okrem Sieťovky?

Možno skúsim napísať knižku.

O čom?

Nepoviem. 🙂

Čo bolo pred tou firmou, nazvime si ju pracovne „FIRMA S JAROMZOZNAMOVACIA“?

Pred tým (v októbri 93) som nastúpil do inštitúcie s honosným názvom Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny, kde som začal od 2. mája 1994 robiť s internetom.

A pred tou firmou? Nechcem na vás tlačiť, ale ja som vás mal za knihomoľa a vy tu spomínate firmy.

Predtým som robil v Pedagogickej knižnici.

Čo ste tam robili?

Posedával som v čitárni a občas xeroxoval texty študentom do diplomoviek.

Róbert Dyda - Pomsta mŕtvych rýb

Pomsta mŕtvych rýb a leto 1980 v Demänovskej doline. Režisér Dušan Kodaj R. Dydu vtedy obsadil do ekologickej komédie o deťoch, ktoré sa chcú kúpať v rieke, kde im postavili mólo a fabrika začne vypúšťať odpad, v dôsledkom čoho ryby pomrú a deti dostanú vyrážky z vody. Partia Pehavcov sa rozhodne vedenie podniku potrestať. Hlavnú úlohu mal Richard Stanke a okrem neho tam hrali aj Zuzana Skopálová a Svetlana Majbová, vtedy ešte detská hviezda seriálu Spadla z oblakov.

To neznie prehnane zaujímavo.

To nie, ale ešte predtým, hneď po skončení školy v septembri 1989, som nastúpil na Krajské osvetové stredisko, kde som mal mať na starosti brannú výchovu. To rýchlo skončilo Nežnou revolúciou. Od nového roku som potom pôsobil na oddelení záujmovej umeleckej činnosti, kde som bol metodikom pre detské a bábkové divadlá. A to zaujímavé bolo. Chodili sme na predstavenia a snažili sa pomáhať malým divadlám, aby sa zlepšovali.

Ak správne rátam, sme niekde na hranici medzi školou a prácou. Teraz by mala byť spomenutá vojna, či?

Na vojnu som narukoval v deväťdesiatom prvom. Mal som odklad, lebo mi praskol slepák. Tak predsa trochu šťastia sa na mňa usmialo.

Spomínali ste, že ste nastúpili hneď po skončení školy na Krajské osvetové centrum, znamená to, že už sme v školskom veku?

Presne tak. Sme vo veku vysokoškoláka. Na výške som študoval a vyštudoval výchovu a vzdelávanie dospelých (dnes sa to volá andragogika), kde som vlastne rovno dostal PhDr.

A to sa dá?

Nemal som počas štúdia ani jednu dvojku, tak vďaka tomu.

Toto ani nebudem komentovať, lebo ja som bol vždy skôr ten slabý žiak. 😉 Ale predsa len, načo to bolo dobré… takto sa bifľošiť?

Štípko. Po revolúcii som vďaka tomu štípku precestoval celú Európu. Prešiel som päťdesiat miest za mesiac inter-railom. Pozrel som mapy, naplánoval a vyrazil.

Ste plánovací typ?

Samozrejme, všetko si premyslím a potom idem na istotu. Viem, čo chcem navštíviť, kde to nájdem, ako sa tam dostanem a ako sa dostanem odtiaľ.

To ja teda presne naopak. Fungujete takto zodpovedne aj v práci?

Tam už som menej disciplinovaný. Ale stále dosť na to, aby všetko klapalo…

Aj na gympli ste tak excelovali? Tak ako na výške?

Chodil som na matematicko-fyzikálny gympel Juraja Hronca. Viete, chcel som sa pôvodne venovať astronómii. Lenže počas tej školy som si uvedomil, že fyzika ani matika nebudú moji kamoši.

Čiže ste mali obtiaže?

Tak by som to nepovedal, ale nebola to šálka môjho čaju. I keď je teda nutné dodať, že som zmaturoval na samé.

Ako to bolo v tom čase medzi Vami a literatúrou?

Ja som čítal odjakživa. Ani toto obdobie nebolo výnimkou. Dokonca som v triede vysvetľoval spolužiakom štruktúru Danteho pekla. Dodnes si to pamätajú.

A nejaká kniha, ktorá vás veľmi ovplyvnila?

Petiškove Staré grécke báje a povesti. Plus sme mali doma obrovský Slovník antickej kultúry z edície Antická knihovna.

Čakal som niečo honosnejšie.

To je úžasná literatúra a aby som pravdu povedal, tam je počiatok môjho zarytého odporu voči kresťanstvu. Po prečítaní tej knižky som pochopil, že mi kresťanstvo už nemôže stačiť.

Možno ste si mali prečítať najskôr Bibliu a hovorili by ste naopak.

Čítal som ju.

A?

Mám pocit, že na staré kolená kresťanstvu odpustím.

A čo mu chcete odpustiť?

Pýchu a nadradenosť. Ale je toho veľa s čím mám „problém“. Pocit vyvolenosti, ubližovanie tým, ktorí nejdú poslušne v dave, postoj napríklad k homosexuálom. Kauza Bezák a princíp pokory a poslušnosti voči vrchnosti, no akoby som videl Slánskeho proces. Ale augsburský rodák Bertold Brecht niekde povedal: „Nie je dôležité, či Boh existuje, ale či Boha potrebuješ a či táto potreba zmení tvoje skutky.“ Z tohto uhľa pohľadu chápem veriacich a rešpektujem ich.

V čo veríte vy?

V prírodné zákony.

Ste teda tiež veriaci, len tak nejako inak?

Toto už o mne ktosi tvrdil. Snažil sa ma presvedčiť o tom, že aj ja som vlastne veriaci, len v iné veci. Ja by som sa za veriaceho nepovažoval, ak by vám to nevadilo. Asi som agnostik. 🙂

Dobre, nie ste veriaci. A čo tak nejaká životná vášeň… láska?

Knihy… Styronova Sophiina voľba, Kazantzakisovo Posledné pokušenie Krista, Ecove Foucaultovo kyvadlo… tak toto je krása. Viete, keď čítam Baudelaireove alebo Rimbaudove básne, či texty a všetkých tých prekliatych básnikov, čítam slová, ktoré mnou rezonujú… Mám z nich zimomriavky, mám pocit déjà-vu… sú to moje slová, ktoré by som chcel napísať, ale už to urobil niekto predo mnou…

To znie silno. Prečo ste sa tejto láske nevenovali aj profesionálne?

Keď som pôvodne chcel ísť študovať literatúru a dejepis, môj otec mi povedal, aby som to nerobil. Vraj nie je dobrý nápad, spraviť si zo svojej lásky prostitútku. Napadá mi, že práve toto by som vám vytkol v čase vašej najväčšej slávy na SMEblogu. V túžbe po najvyššej karme, spravili ste si z písania, ktoré milujete, prostitútku. 🙂

Máte pravdu. Spätne to tak vidím tiež. Ďakujem za rozhovor…

PS: Rozhovor bol autorizovaný a Róbert Dyda v prepise nič nezmenil.

Pýtal sa Dávid Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v Čo to hovoríte? a označkovaný ako . Zálohujte si trvalý odkaz.

20 odpovedí na Bad admin Róbert Dyda: Na staré kolená by som mohol kresťanstvu odpustiť

  1. LP povedal:

    Juuuj, tento článoček s Bobom Dydom ma potešíííííííííííííl 🙂
    Badám “pedagogický odklon”, Repčekovci – Králikovci. Ale poteší, potešilo, dobre padlo, fest 🙂

  2. Tam povedal:

    vynikajuci rozhovor, dakujem velmi pekne! Fantasticky Robert- fantasticke citanie. Dakujem.

  3. danko.beran povedal:

    A kde sa tu dava Kplus?

  4. Výborný rozhovor! 🙂 Róbertovi čas prospieva … získal nadhľad a prišiel o svoju povestnú výbušnosť. 🙂

  5. rozhovor? povedal:

    tak toto je teda rozhovor :-)) jedno- dvojriadkové povede, akoby nevedel, čo povedať. ak si dida nevšimol, tak robí presne to, pred čím ho otec varoval. robí z “milovaného slova” prostitútku, kde nezáleží dokonca ani či je pravdivé alebo nie. snaha vyvolať čítanosť (pomocou “dobrého” nadpisu) je nadovšetko – podobne ako v tomto rozhovore. dalo mi to robotu prehrýzť sa cez tie kecy k niečomu, čo som myslel, že bude mať nejakú myšlienku a výsledok je ako v novom čase. zabitý, brutálne zakilovaný čas, skoro ako od tarantina. koniec-koncov je asi aj dobré, že aj takíto robotníci majú túžbu ukázať ľuďom svet, v ktorom žijú (podobne ako nedávno syn toho zabávača novotného). snáď to aspom pre niekoho bude dostatočne odstrašujúce.

  6. taký normálny ateista povedal:

    akých je na slovensku na mraky a píšu stále viac blogov…

  7. karin povedal:

    Robert Dyda je skvely chlap a som rada ze som mala tu cest sa s nim osobne spoznat. Chyba mi.

  8. Na Robovi sa mi paci povedal:

    jeho laska k literature, rad som citaval jeho LB clanky, je vidno, ze ho to bavi… inak to GJH som nevedel… takze okrem mna a Andy S. aj Robo… kazdy asi v inom case ;-). A hadam aj tej Cikrvi odpusti… a verim, ze uz nie je voci niektorym veciam / ludom taky zatrpknuty 🙂

  9. krestanstvu povedal:

    krestanstvu nemozno nikdy odpustit.
    v zakladnych principoch krestanstva je spinavost podlost manipulacia zotrocenie .
    a to je extremne negativne , proti slobode a proti ludskosti

  10. tak urcite* povedal:

    rozhovor mohol aj pokracovat, napriklad tym, preco si postval proti sebe tolko blogerov. zeby svojim arogantnym spravanim?

  11. Čakal som niečo honosnejšie. povedal:

    poziciavam si jednu z autorovych duchaplnych replik ako nazov tohto prispevku a dufam, ze tym nijako neznizim jeho zazracne schopnosti produkovat blogy s vysokou karmou… k veci, po precitani tohto siahodlheho utvaru sa mi uplne straca vyznam podnazvu, ktory nesie web ini.sk, “alternativa k rutine”. tak rutinny rozhovor by sa hadam nepodarilo urobit ani v texte niekolkokrat omielanemu novemu casu. so vsetkou uctou k panovi dydovi, citat po x-ty raz o tom, ako s jarom filipom zalozil sietovku (co je, bohuzial, evidentne uz roky jediny realny dovod, preco dostava priestor poskytovat rozhovory), okorenene informaciami o tom, ako pan dyda posedaval v kniznici a ako len tak ziskal titul phdr., je trestuhodne mrhanie casom autora, respondenta aj citatela. a este rada pánovi Králikovi, rozhovor je vzdy zaujimavejsi vtedy, ked v nom autorovo ego nepreraza cez ego respondenta.

    • Tam povedal:

      Pani/ pane (to je v podstate jedno) tak teda, vy , ktory tvrdite, ze“““““”so vsetkou uctou k panovi dydovi, citat po x-ty raz o tom, ako s jarom filipom zalozil sietovku (co je, bohuzial, evidentne uz roky jediny realny dovod, preco dostava priestor poskytovat rozhovory)”““““ som si uplne ista, naozaj ista, ze nemate ani tusenia, co, o kom, o com, s kym, sietovka clanky produkuje. Naozaj vas nechcem urazat, ale z vasho postu mam pocit, ze ste len plny zaste, zavisti…V podstate sa sama cudujem preco na taky – nehnevajte sa- trapny komentar, reagujem. Ale clovek sa nemusi cudovat, jednoducho veci plynu, veci clovek citi. Tak ja vam napisem co citim, napriek tomu, ze som si vedoma, ze vas to asi nezaujima. (aj ked si myslim, ze kedze pisete niekolko postov z tej istej IP adresy pod roznymi menami… tak ale spat kveci) Pisem to pre vsetkych tych, ktori sa dostali az sem na pestrofarebnu diskusiu. Robert Dyda je v mojich, a nielen v mojich ociach vynimocny clovek, ktory sa venuje portalu, kde najde na literaturu citlivy clovek skoro vsetko co najst potrebuje. Nemat tento portal v krajine ako je SK, som si ista, bol by ovela navstevovanejsi. Budeme sudit niekoho pretoze pracoval pre NC? A vie sa k tomu postavit- s odstupom- s mudrostou- s nadhladom…nebudem pisat, ze asi ste jeden z tych nestastnikov, ktorym nebolo sudene byt v priazni Dydu…a nebudem pisat, ze lepsie je predychat to, ist si zabehat…alebo vytvorit? Usmievate sa, ja nie. Pretoze kritizujete cloveka, ktory dennodenne vytvara to, co tu naozaj absolutne absentuje. Takze este raz vdaka, ze takyto ojedinely rozhovor vznikol , pretoze s Robertom Dydom vela rozhovorov nie je, i ked by mohlo byt. Mna a nielen mna tento rozhovor velmi obohatil, vela mi dal. Dakujem.

    • Roman Dulgerov povedal:

      Hej napisat o niekom ‘pri vsetkej ucte’ a nasledne sa pokusit hlupo ho urazit, je typicky prejav raneheho ega a s tym spojeneho nedostatku taktu a slusnosti…

  12. A naozaj ho uživí Sieťovka? povedal:

    Ani sa mi veriť nechce.
    Mimochodom, je škoda, že Dyda v rozhovore nič nezmenil, mohol aspoň to “y” v slove “hybernovala”.

  13. Tom povedal:

    KeĎ JE KRESťANSTVO TAKé ZLé, PREčO žIJE V KRESťANSOK bAVORSKU A NIE V NEJAKO

  14. Eli Hrivnáková povedal:

    Vďaka za rozhovor, potešil a veľmi!
    Mala som to šťastie v živote Roba stretnúť. Výnimočný človek. Som mu vďačná zvlášť za to, že mi ukázal – po pre mňa dlhom a ťažkom období v živote – stratenú cestu ku knihám a tým vo mne prebudil dávnu lásku ku knihám. Mal najväčší podiel na tom, kam sa za posledné roky moje cesty v prípade čítania literatúry uberali.
    Želám mu všetko dobré.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *