Prečo Alexander Ivanov „hajluje“

KoncentrákSaša vyšiel zo sprchy s uterákom okolo bedier. Odrazu ostal stáť v strede izby a zvolal: „Sieg Heil!“ Zubil sa ako šibnutý.

Saša je rozhodca v šerme. Pochádza z Gruzínska, kde žil do svojich pätnástich. Potom ho rodičia poslali na internátnu školu v Izraeli, odkiaľ sa už nikdy nevrátil. Ba čo viac, po nejakom čase sa za ním presťahovali aj jeho rodičia. V Lipsku sme spoločne rozhodovali na svetovom pohári v šerme a taktiež zdieľali jednu izbu.

Zavrčal som naňho, či je normálny. Prekvapene na mňa vypleštil oči. „You don´t like this joke?“ Vysvetlil som mu, že to za vtip nepovažujem a o tom, že by sa mi to mohlo páčiť, nemá ani zmysel hovoriť. „We do a lot of jokes like this one in Israel.“ Neveriacky som pokrútil hlavou, to je predsa hlúposť, aby takto vtipkovali Židia v Izraeli (aj keby hneď len niektorí)! „Yes, and it is very important, that we can do it.”

Ani ma nenechal reagovať a vyrozprával mi príbeh, ako minule išli po ulici a oproti nim išla skupinka nemeckých turistov. Turisti sa o čomsi hlučne rozprávali (prirodzene po nemecky). Sašov priateľ sa na moment zastavil a s nevinným úsmevom položil otázku: „Čo to hovoria?“ A Saša? Údajne odpovedal: „Vraj si máme uložiť kufre na kopu, postaviť sa do radu. Budú nás sprchovať.“ Obaja sa na tom „vtipe“ rehnili ako malí.

 

A možno mal pán Čapek pravdu, ak vravel, že…

 

…humor je vždy trochu obranou proti osudu…

Share
Tento obsah bol zaradený v Zo života (nielen hmyzu) a označkovaný ako , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *