Riadny pech :(

biele ružeJe to už pár rokov, čo som ležal v nemocnici s ramenom. Občas mi zvyklo vyskočiť z kĺbovej jamky. Najmä, keď som hrával basket.

Večer pred operáciou som sa posťažoval spolubývajúcemu, že toto je riadny pech a že si basket nezahrám dobrých pár mesiacov a čím som si to vyslúžil a… A on? Bez akéhokoľvek úvodu, či vysvetlenia, začal rozprávať…

Dvaja anjelskí pútnici sa zastavili, aby strávili noc v dome bohatej rodiny. Rodina bola nepohostinná a odmietla anjelov nechať v miestnosti pre hostí. Namiesto toho boli ubytovaní v studenej pivničnej izbe. Ako náhle si ustlali na tvrdej podlahe, starší anjel uvidel dieru v stene a opravil ju. Keď sa mladší anjel udivene spýtal prečo, starší odpovedal…
„Veci nie sú také, akými sa zdajú“
Ďalšiu noc si šli odpočinúť do domu chudobného, ale pohostinného farmára a jeho ženy. Po tom, čo sa s nimi manželia podelili o trochu jedla, čo mali, povedali anjelom, aby spali v ich posteli, kde si dobre odpočinú.
Ráno po svitaní našli anjeli farmára a jeho ženu v slzách. Ich jediná krava, ktorej mlieko bolo jediným príjmom rodiny, ležala mŕtva v chlieve. Mladší anjel sa pýtal staršieho, ako sa to mohlo stať? Prvý muž mal všetko a ty si mu pomohol, vyčítal. Druhá rodina mala len tú kravu a tá im zomrela. Prečo???
„Veci nie sú také, akými sa zdajú“ – odpovedal starší anjel.
„Keď sme boli v pivničnej izbe, všimol som si, že v tej diere v stene bola zásoba zlata. Keďže majiteľ bol posadnutý chamtivosťou a lakomosťou, opravil som stenu, aby zlato nenašiel.“
„Veci nie sú také, akými sa zdajú.”
„Keď sme ďalšiu noc spali vo farmárovej posteli, prišiel si anjel smrti pre jeho ženu. Dal som mu namiesto nej kravu.“

Keď skončil, mlčal som. Spomenul som si totiž na Peťa

Autor: Dávid Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v Zo života (nielen hmyzu) a označkovaný ako . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *