Učiteľské benefity

palec hore„Dobrý deň, mal som cestu cez Vištuk a potreboval by som poradiť. Je doma Pali?“ pýtam sa Paliho mamy, ktorá v snahe spomenúť si, odkiaľ ma pozná, mierne prižmúri oči. Napokon to vzdá a pošle ma do rozostavanej prístavby.

Paliho som zastihol, ako stojí pri stene, na ktorej je nalepený polystyrén a on vypĺňa posledné diery. Chlap ako hora mi pevne stisol ruku a pokračoval v práci. Občas mu polystyrén nepasoval a tak ho musel znova vytiahnuť a upraviť. Chvíľu som ho pozoroval. Keď som ho videl naposledy, bol to pätnásťročný puberťák.

„Potreboval by som poradiť,“ vravím a hlavou mi bežia spomienky, ako som nastúpil pred trinástimi rokmi na vištuckej škole. Dostal som vtedy piatakov (ako triedny), ale popri tom som učil aj vyššie ročníky, hudobnú a telesnú. Pamätám si, ako mi Pali a ostatní deviataci prišli počas vianočných prázdnin pomôcť s prestavbou prideleného bytu v obecnej bytovke. Strávili tam dlhé hodiny a keď som sa im chcel revanšovať, odmietli.

„Počúvam Vás, pán učiteľ,“ prerušil beh mojich myšlienok. „Chceli by sme si na auto namontovať také nosiče, lenže ja som technický antitalent a vôbec netuším, ako na to. No a Duško (pre cteného čitateľa vysvetlím, že ide o bývalého kolegu z Vištuku :)) mi povedal, že ty sa v tom vyznáš.“ „Poďte so mnou,“ zavelil a ja som ho nasledoval. Schádzal dole schodmi a viedol ma pred garáž. Kráčal som za ním a zrazu som sa zase videl v ich triede, kde som počas jednej hudobnej oznámil, že kto bude jesť počas hodiny, príde o desiatu. To však ešte nebolo všetko. Sľúbil som aj to, že zabavenú desiatu vrátim vinníkovi až na konci školského roku. Asi tomu neverili, tak to rovno niekto skúsil. A ja? Svoj sľub som dodržal. 🙂

Zastal pri jednom z áut, čo stáli pred garážou a začal mi vysvetľovať, že na takomto type auta je úchyt taký a taký. Nemo som ho s obdivom pozoroval. Lenže potom som za Paliho chrbtom uvidel cestičku, ktorá viedla na futbalové ihrisko a moja pozornosť bola zase ta het… Ráno, pred začiatkom školy, som sa tam s ním a jeho spolužiakmi stretával temer každý deň. Hrali sme bejzbal so značne upravenými pravidlami. 🙂

Pali podišiel k druhému autu a ukazoval mi iný systém nosiča. „Tu je taký otvárací dzindzik, to sa odklopí a tam zašróbujete ten strešný nosič.“ Zrejme nefajčí, napadlo mi. Veď si nezapálil za celý čas, čo sme spolu. Vidím sa s deviatakmi na hudobnej v lese, kde na mňa po doopekaní musí každý dýchnuť, lebo pravidlá sú jasné. Niekto si zapáli a žiadna ďalšia hudobná výchova mimo triedu nehrozí.

„A hlavne si to, pán učiteľ, nedávajte namontovať priamo v autorizovanom servise. Tam to bude hrozne drahé. Keď tak to prineste sem a nahodíme to spolu.“ Poďakoval som temer tridsaťročnému chlapovi a pobral sa domov…

Nie je mnoho benefitov, ktoré človeku ponúka učiteľské remeslo. Ale tých pár, v podobe stretnutí s bývalými žiakmi, tak tie, priatelia, stoja za to.

PS: Stať sa učiteľom a nejaký čas života stráviť za katedrou, bolo zrejme jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote…

Ilustračný obrázok: wikimedia.org

Tento článok pôvodne vyšiel 22. mája 2012 na adrese http://davidkralik.blog.sme.sk/c/299233/Ucitelske-benefity.html

Share
Tento obsah bol zaradený v Srdcovky (čerešne) z blogu SME a označkovaný ako , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Jedna odpoveď na Učiteľské benefity

  1. Monika Karolčíková povedal:

    Dávid, ale učiteľ si ten “benefit” musí zaslúžiť. Lebo čo ste rozdali, to dostanete späť, niektorí pretvárku a nevšímavosť, iní skutočnú úctu a rešpekt. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *