Vieš, ak by si to spravil mne, cítil by som sa pri tom veľmi zle

Pôvodne som prišiel do Felixa mentorovať, ale keďže pani učiteľka Janka, ktorú som mal mentorovať, ochorela a pani riaditeľka Majka, reku, či by som vraj nemohol odučiť miesto Janky, tak… ;o)

Začali sme v kruhu, kde sme si povedali pravidlá a cieľ. Cieľom bolo, vytvoriť obrázkový slovník s 9 vybranými slovami po “s”. Decká sa mohli rozhodnúť, či budú robiť individuálne, alebo vo dvojiciach, či vo väčších skupinách. Ktosi sa spýtal, či by mohli robiť aj všetci ako jedna veľká skupina. Nenamietal som, no napokon tento návrh neprešiel u  detí 🙂 Zadali sme si čas a ďalšie doplňujúce inštrukcie, potom sa decká ešte popýtali na nejaké nejasnosti a hor sa na vec. Niektorí začali rovno sami robiť, iní si hľadali parťákov.

Odrazu som celkom náhodou vypočul rozhovor: “Počuj, chceš byť so mnou?” spýtal sa jeden krpec druhého. “Jasné, že chcem! Budeme spolu?” nadšene zvolal druhý. “Nie, to bol iba žart,” zahlásil ten prvý a odkráčal. Chvíľu som počkal, kým “srandista” ostal sám, potom som k nemu pristúpil. “Vieš, ak by si toto spravil mne, cítil by som sa pri tom veľmi zle.” Sklonil hlavu a bolo vidno, že nad tým premýšľa. Potom len prikývol na znak, že rozumie a viac sme sa tomu nevenovali. Teraz už všetci pracovali ako včeličky (aj keď oficiálny názov triedy je “Surikaty” ;o).

V nejakom bode som si uvedomil, že sme sa nedohodli, aká miera hluku je ešte OK a aká už nie. Oslovil som triedu a požiadal, aby sme sa pokúsili o reštauračné správanie (teda, počujeme sa len tí, ktorí “sedíme u jedného stolu” a obsah rečí susedného stola je pred nami skrytý ;o).  A decká? Akonáhle dostali jasnú inštrukciu, pôvodne hlučná trieda, sa zmenila na dokonalú reštiku 🙂 Na konci hodiny som v rámci feedbacku samozrejme ocenil, že to takto dokázali za pochodu zmeniť k lepšiemu, lebo niet v triede (ani v živote) väčšej patálie, ako keď pomenúvame len veci, ktoré nefungujú a to čo funguje, nechávame nepovšimnuté: “Decká, bolo super, že ste sa dokázali aj v priebehu práce prestaviť a pracovať cvrk tichšie, takže ste sa vzájomne nerušili. Paráda!”

V reflexii sme sa potom bavili o tom, kto pracoval sám, kto v dvojici a kto vo väčšej skupine. Komu vyhovuje to a komu ono a hlavne prečo. Aké sú univerzálne výhody a nevýhody práce “indi vindi” verzus v skupine. No bolo toho kopec a chvíľami som neveriacky krútil hlavou, lebo dostať sa s krpatými tretiakmi v rámci reflexie do takej hĺbky, no amen tma 🙂

Máte pravdu, nič svetoborné a neopakovateľné sme dnes nevyviedli, a predsa… máme za sebou ďalší malý krôčik k tomu, aby sme raz školu opúšťali ako ľudia, ktorí vedia, v čom sú dobrí, čomu sa chcú venovať a čím môžu byť tomuto svetu prospešní… Radooooooooosť prevelikááááááá. Veľká vďaka, Surikaty, boli ste fakt supeeeeeeeeeeeer 🙂

 

Autor: Dávi;D Králik

Share
Tento obsah bol zaradený v Čo na to teta školníčka a označkovaný ako , , , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

2 odpovede na Vieš, ak by si to spravil mne, cítil by som sa pri tom veľmi zle

  1. miron zelina povedal:

    Dávid, výborne… len ešte dodatok: vytvorili slová po s ? koľko, ako, bolo to o tvorivosti, hodnotil si množstvo nápadov, alebo deti, a originalitu, ako ? Interakcia na výbornu !

  2. Julka povedal:

    Waaau, toto si musim zapamatat, skvela praca s detmi 🙂 🙂 :).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *